Doprava, pošta, telekomunikácie a rozvoj cestovného ruchu

6.1 – Doprava

Moderná a dobré fungujúca doprava

Dopravná infraštruktúra je významným faktorom hospodárskeho rozvoja jednotlivých regiónov. Výstavba cestnej a železničnej infraštruktúry bude preto aj naďalej patriť medzi priority našej dopravnej politiky. Zároveň chceme primerane podporovať rozvoj všetkých spôsobov dopravy, vrátane leteckej a vodnej. Budeme tiež usilovať o ďalšiu liberalizáciu autobusovej a železničnej dopravy s cieľom zlepšiť dopravnú obslužnosť jednotlivých regiónov, zvýšiť kvalitu služieb a vytvoriť podmienky pre spravodlivé ceny. V nasledujúcom období chceme dať vyššiu prioritu rozvoju železničnej dopravy. Považujeme ju za kľúčovú z hľadiska prístupu, rýchlosti, efektivity a priaznivého dopadu na životné prostredie. Cieľom našej dopravnej politiky je zabezpečiť pre ľudí kvalitnú dopravu za primerané ceny.

Cestná infraštruktúra

Diaľnice a rýchlostné cesty

Všetky predchádzajúce vlády sľubovali dokončiť diaľnicu D1 z Bratislavy do Košíc, ktorá ale ani v súčasnosti dokončená nie je. Výstavba tejto diaľnice pri Žiline (s tunelom Višňové) je pozastavená a pri Ružomberku je v omeškaní niekoľko rokov, pričom tieto úseky už mali byť dokončené. Posledný úsek D1, ktorý ešte nie je vo výstavbe (Turany - Hubová), nemá ani len územné rozhodnutie. Vyriešenie tejto krízovej dopravnej situácie na našej „chrbtovej“ diaľnici D1 bude naša priorita. Toto je potrebné riešiť nasadením krízového manažmentu, ktorý bude riadiť a vyhodnocovať priamo ministerstvo dopravy.

Urýchlime prípravu a výstavbu na zvyšných úsekoch diaľnice D3, rýchlostnej ceste R4 s obchvatom Prešova, R2 s obchvatom Zvolena a R3 na Orave. Výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest je potrebné prispôsobiť intenzite dopravy, medzinárodným cestným koridorom a rozvoju zaostalých regiónov.

Budeme dôsledne kontrolovať výstavbu PPP projektu bratislavského obchvatu R7 a D4, hlavne jeho dopady na životné prostredie.

Všetky pripravované úseky diaľnic a rýchlostných ciest prehodnotíme systémom „Hodnota za peniaze.“

Pripravíme a realizujeme kvalitnú a transparentnú súťaž na nového prevádzkovateľa mýtneho systému. Výsledkom budú nižšie náklady na prevádzku tohto systému, ktoré prinesú viac peňazí pre výstavbu a opravy diaľnic a ciest.

Archeologický prieskum pri výstavbe diaľnic a ciest budeme súťažiť samostatne, nie tak ako je tomu doteraz, keď je archeologický prieskum vysúťažený spolu so stavebnými prácami. Zabránime tak neoprávneným navyšovaniam celkovej ceny stavebného diela.

Legislatíva k verejnému obstarávaniu si vyžaduje zmeny. Je potrebné zjednodušiť proces verejného obstarávania pri maximálnom zachovaní transparentnosti pri nakladaní s verejnými financiami a zabrániť tak špekulatívnym ovplyvňovaniam tendrov a ich neúmerným predlžovaniam. 

Posilníme vplyv referencií zhotovoviteľa zavedením tzv. čiernej listiny nekvalitných zhotoviteľov, poctivo neplatiacich subdodávky resp. zamestnancov.

Cesty 1. triedy

Na Slovensku sa 60 % cestnej dopravy realizuje na cestách 1.triedy. Tieto cesty a mosty sú v mnohých regiónoch, hlavne kde chýbajú diaľnice, vo veľmi zlom až havarijnom stave.

Navýšime o 100 % celkové prostriedky do opráv a rekonštrukcií týchto ciest a mostov v havarijnom stave z EU fondov, zo štátneho rozpočte ale aj z výberu mýta. Celá čiastka, ktorú zaplatia dopravcovia za mýto na cestách 1.triedy, musí byť investovaná do opráv a rekonštrukcií týchto ciest.

Pre zvýšenie efektivity výstavby a údržby diaľnic a ciest 1. triedy zlúčime Národnú diaľničnú spoločnosť (NDS) a Slovenskú správu ciest (SSC). 

Podporíme intenzívnejšie meranie hmotnosti prepravovaných tovarov nákladnými vozidlami, hlavne v blízkosti hraničných prechodoch.

Pre zvýšenie bezpečnosti a zrýchlenia dopravy výrazne zvýšime investície do prípravy a budovania ochvatov miest a obcí s vylúčením tranzitnej dopravy z prieťahov miest a obcí.

Pripravíme legislatívu na vysporiadanie pozemkov pod cestnými komunikáciami I., II. a III. triedy formou zámeny cez SPF.

Osobná doprava

Budeme presadzovať zavedenie 90 % zľavy (výkony vo verejnom záujme) v autobusovej doprave pre deti a študentov z rodín poberajúcich dávku v hmotnej núdzi a dôchodcov s nízkym dôchodkom.

Podporíme VUC, ktoré sa zapoja do projektu funkčnej integrovanej dopravy tým, že majetkové podiely v SAD, ktoré dnes vlastní štát (v rozsahu 30% až 44 %), prevedieme na samosprávne kraje.

Poplatky za prihlásenie všetkých nových osobných motorových vozidiel vrátime jednotne na sumu 33 eur.

Presadíme, aby ECV (evidentné číslo vozidlo) sa nemuselo meniť pri prepise vozidla z okresu do okresu. Nový majiteľ vozidla by už neplatil za nové ECV.

Pred udelením pokuty za neplatnú TK a EK budú dopravné úrady povinné zaslať majiteľovi takého vozidla upozornenie na tento stav. Ak takýto majiteľ vozidla vykoná TK alebo EK do 30-tich dní, tak mu táto pokuta bude anulovaná. 

Zabezpečíme vymáhanie pokút aj od zahraničných majiteľov vozidiel za chýbajúce elektronické diaľničné známky.

Budeme podporovať a navýšime prostriedky do výstavby cyklochodníkov.

Železničná doprava

Podpora rozvoja nákladnej aj osobnej železničnej dopravy je dôležitou prioritou pre odľahčenie preťaženej cestnej infraštruktúry, ako aj pre zlepšenie životného prostredia. Dnešný stav železničnej infraštruktúry, kvalita poskytovaných služieb v osobnej aj nákladnej preprave na Slovensku nezodpovedá požiadavkám 21. storočia. Vlaky sú pomalé, dennodenne meškajú, služby sú nekvalitné a ceny za prepravu osôb a tovarov vysoké. Z týchto dôvodov ľudia v osobnej doprave radšej preferujú motorové vozidlá a podnikatelia na prevoz tovarov kamióny. 

Osobná železničná doprava

Zvýšime kvalitu prepravy a služieb, ktorá bude zvyšovať atraktivitu železničnej dopravy pre cestujúcich. Toto dosiahneme aj liberalizáciou prevádzky na vybraných železničných tratiach (ako na trati Bratislava – Komárno, ktorú od roku 2012 prevádzkuje súkromný prepravca, ktorý zvýšil počet prepravovaných osôb zvýšením kvality služieb). 

Zabezpečíme začatie súťaží a následnej prevádzky aj na ďalších železničných tratiach, ktoré zabezpečia konkurenciu v železničnej prevádzke, zvýšenie kvality služieb a počtu cestujúcich, ako aj úspory vo finančnej dotácií týchto tratí zo štátneho rozpočtu.

Zriadime Národné dopravné centrum ako dopravnú autoritu na integráciu verejnej osobnej dopravy.

Vykonáme dôslednú ekonomickú analýzu bezplatnej železničnej dopravy pre vybrané skupiny cestujúcich. Až na jej základe prijmeme politické rozhodnutie o jej ponechaní, alebo úprave pravidiel, hlavne s dopadom na sociálne postavenie obyvateľov Slovenska.

Navýšime intenzitu prevádzky vlakov na tých tratiach, kde si to frekvencia cestujúcich vyžaduje.

Umožníme samosprávnym krajom, aby si mohli objednávať regionálnu osobnú dopravu v rámci krajov, ale aj medzi nimi.

Zvýšime kvalitu železničných vozňov nákupom nových moderných vozidiel rovnomerne pre všetky regióny Slovenska s využitím EU fondov. Tieto prostriedky ale musia byť použité efektívne – kvalitným verejným obstarávaním. V prípade nedostatku nových železničných vozidiel, zvážime aj prenájom vozidiel a rušňom, pri zachovaní ekonomickej efektivity a návratnosti takého prenájmu.

Nákladná železničná doprava a prevádzka tratí

Zvýšime finančné prostriedky potrebné na investície do opráv a modernizácií železničných tratí, s cieľom zmenšiť výskyt porúch na tratiach a následných meškaní vlakov.

Budeme intenzívne a efektívne využívať prostriedky z EU fondov na rekonštrukcie tratí s cieľom zvýšenia rýchlosti na týchto tratiach.

Maximálne realizujeme pripravené projekty elektrifikácie železničných tratí, ktoré prispievajú k ekologickej doprave.

Vybudujeme chýbajúce záchytné parkoviská v kľúčových železničných uzloch (Kysak, Vrútky, Leopoldov, Zvolen ...).

Vrátime sa k systematickej príprave a realizácií novej železničnej stanice Bratislava - Filiálka na Trnavskom mýte. Zároveň budeme pokračovať v obnove Hlavnej železničnej stanice v Bratislave.

Budeme rekonštruovať a opravovať budovy železničných staníc.

Zvýšime intenzitu prepravy na trasách Bratislava – Dunajská Streda, Nitra – Leopoldov zdvojkoľajnením týchto železničných tratí.

Dobudujeme bezpečné železničné priecestia so závorami na všetkých cestách 1.tiedy (23 priecestí).

Zvýšime efektivitu prevádzky spoločností Cargo Slovakia a.s. a Železníc Slovenskej republiky – zlepšením riadenia a transparentným verejným obstarávaním. Následne budeme hľadať pre ďalší rozvoj a modernizáciu spoločnosti Cargo Slovakia strategického partnera, ktorý zabezpečí jej vyššie prepravné možnosti.

Nebudeme pripravovať širokorozchodnú železničnú trať, ale zmodernizujeme a zvýšime efektivitu prekladísk v Čiernej nad Tisou a v Maťovciach.

Prispôsobíme cenu za dostupnosť železničnej siete s cieľom dostať maximum nákladnej dopravy z ciest na železnicu.

Navrhujeme využiť európsku legislatívu, ktorá umožňuje prenajať prevádzku malej infraštruktúry- trate súkromnému dopravcovi, ktorý za rovnakých podmienok ako má štátny manažér bude prevádzkovať trať a takto efektívne by zabezpečoval trať aj dopravu na trati.

Zvýšime efektivitu riadenia manažéra infraštruktúry - Železníc Slovenskej republiky, tým, že posilníme krízový tím o odborníkov a dôraz v odmeňovaní bude na prevádzkových zamestnancoch.

Budeme podporovať vybudovanie terminálov kombinovanej dopravy. 

6.2 – Pošta a telekomunikácie

Slovenskú poštu pretvoríme na modernú logistickú spoločnosť, schopnú poskytovať inovatívne služby s využitím nových elektronických technológií. Našim cieľom je zachovať tradíciu ako poskytovateľa poštových a ďalších služieb pre občanov, podnikateľov a štát v každom kúte Slovenska.

Chceme dlhodobo a udržateľne zvyšovať spokojnosť zamestnancov a zákazníkov. Našou prioritou je vytvoriť podmienky na udržanie sociálneho zmieru na pošte. Zabezpečíme adekvátne mzdy pre pracovníkov, ktorí zabezpečujú priamy kontakt s občanmi. 

Spokojnosť zákazníkov chceme zvýšiť zefektívnením a skvalitnením existujúcich a zavedením nových elektronických služieb s využitím mobilnej platformy.

V našom záujme je vytvoriť na pošte modernú logistickú a spracovateľskú sieť, zoptimalizovať a zefektívniť pobočkovú sieť s požiadavkami poštového trhu.

Pošta má byť spoľahlivý partner štátu, a preto budeme pokračovať v rozvoji partnerstva pošty so štátom v oblasti e-Governmentu, rozšírením existujúcich služieb a hľadaním nových príležitostí. 

Prehodnotíme budúcnosť a efektívnosť pôsobenia pošty na komerčných súkromných aktivitách, predovšetkým v oblasti finančných a telekomunikačných služieb.

Pripravíme podmienky pre 5G mobilnej siete s tým, že aplikácia bude až po pozitívnych skúsenostiach z vyspelých krajín Európy.

6.3 – Cestovný ruch

Slovensko má obrovský potenciál v oblasti rozvoja cestovného ruchu, ktorý by pozitívne ovplyvnil i regionálny rozvoj. Odvetvie cestovného ruchu tvoria viac ako 90% malé a stredné podniky, ktoré ale čelia stále vysokej miere administratívnej záťaže, nedostatku kvalifikovaných ľudí, zvyšujúcej sa ceny práce, ktorá tvorí podstatnú časť nákladov v službách. 

Cestovný ruch je úzko spätý s existenciou a využívaním prírodného, kultúrneho a historického bohatstva. Podniky cestovného ruchu si uvedomujú dôležitosť ochrany a zachovania tohto bohatstva aj pre ďalšie generácie a vnímajú svoje možnosti k dosahovaniu tohto cieľa zodpovedným prístupom. Preto je potrebné vytvárať podmienky pre podporu zodpovedného a udržateľného podnikania

Cestovný ruch výrazne ovplyvňujú nové trendy a výzvy, ktoré so sebou prinášajú potrebu reakcie a adaptácie odvetvia na nové podmienky. Digitalizácia v tejto oblasti umožnila masívne rozširovanie nových foriem poskytovania profesionálnych služieb, predovšetkým prudko sa rozvíjajúceho fenoménu zdieľanej ekonomiky. Ten je bez akéhokoľvek regulačného rámca, čím na trhu znevýhodňuje príliš regulované podniky cestovného ruchu. Digitalizácia a jej prienik do každodenného života podnikateľov a spotrebiteľov spôsobuje trvalý nárast dominantného postavenia online platforiem, od ktorých sa stávajú závislí mnohí ubytovatelia. 

Kresťanským demokratom záleží, aby podmienky pre rozvoj cestovného ruchu boli rovnocenné pre všetky subjekty, preto podporíme: 

Regulačný rámec pre zdieľanú ekonomiku. Digitalizácia zohráva stále významnejšiu úlohu predovšetkým v odvetví cestovného ruchu. Vplyv online platforiem na rozhodovanie spotrebiteľov sa výrazne zvýšil a zároveň umožnil rozvoj nových foriem poskytovania služieb, akými sú služby zdieľanej ekonomiky. Absencia základnej definície pre zdieľanú ekonomiku a jej regulačného rámca v slovenskej legislatíve spôsobuje rozdielne podmienky na rovnakom trhu. Výrazný nárast profesionálnych ponúk dodávateľov zdieľanej ekonomiky, predovšetkým v ubytovacích, stravovacích ale aj sprievodcovských službách, bez akejkoľvek regulácie, prináša so sebou negatívne dopady na cestovný ruch a znižuje ochranu a bezpečnosť turistov. Je preto potrebné stanoviť základný regulačný rámec pre profesionálne poskytované služby v tzv. zdieľanej ekonomike. 

Znižovanie administratívnej záťaže a lepšia regulácia pre podnikateľov je naďalej kľúčovou aktivitou a podmienkou pre ďalší rozvoj cestovného ruchu. Pre zvýšenie konkurencieschopnosti podnikov je dôležité, aby sa európska legislatíva preberala do národnej legislatívy iba v nevyhnutnom rozsahu. Pri tvorbe národnej legislatívy je potrebné namiesto vytvárania nových regulácií podporovať dobrovoľné iniciatívy odvetvia v oblasti ochrany zdravia, bezpečnosti potravín, ochrany životného prostredia a zavádzanie samoregulačných opatrení, ktoré podľa skúsenosti z iných európskych krajín majú rovnako pozitívny vplyv aj na zvýšenie bezpečnosti a ochranu spotrebiteľa. 

Inovácie v odbornom vzdelávaní a zamestnávaní. Podporíme priestor pre vytváranie nových pracovných príležitosti kvôli rastúcemu dopytu spotrebiteľov. Prijmeme opatrenia a zvýšime flexibilitu zákonníka práce, ktorý bude zohľadňovať špecifiká tohto odvetvia, aby nevznikali prekážky pri zamestnávaní práve mladých ľudí a zamestnancov počas sezónnych prác. Podporíme pokračovanie v reforme odborného vzdelávania, zavádzanie inovatívnych foriem odbornej prípravy v úzkej spolupráci so zamestnávateľmi a nastaviť výkony stredných odborných škôl na základe potrieb trhu práce. 

Upravíme legislatívu v prospech rodinných firiem - poskytovateľov služieb cestovného ruchu s ročným obratom do 15.000 eur. Chceme, aby títo poskytovatelia služieb boli oslobodení od platenia dane z príjmu, nemuseli viesť komplikované účtovníctvo, ale podnikali na základe ročnej licencie za podmienky, že si budú plniť štatistickú oznamovaciu povinnosť a zároveň odvádzať miestne dane a poplatky. Zavedením legislatívy pre rodinné podnikanie podporíme zamestnanosť v menej rozvinutých regiónoch.

Znížená 10% DPH musí platiť na celkové služby spojené s cestovným ruchom, teda nie len na ubytovanie, ale aj na stravovanie a iné služby spojené s ubytovaním. Cieľom je zjednodušiť daňový proces v tejto oblasti, a dáva priestor na ďalšiu modernizáciu a nové investície do segmentu ubytovacích služieb.

Zavedieme legislatívu, ktorá formálne upraví podmienky pre získanie štatútu kúpeľného mesta a tým aj oprávnenie na špecifickú podporu investícií a služieb. Zároveň chceme novelizovať aj existujúcu legislatívu týkajúcu sa investičnej pomoci pri využití termálnych a minerálnych prameňov s cieľom pritiahnuť nové investície do tohto dôležitého segmentu hospodárstva. 

Zavedieme 100 € poukážky pre dôchodcov na rekondičné pobyty naviazané na prenocovanie, aby sme podporili slovenský liečebný turizmus.

Navrhujeme opätovne zriadiť Národnú agentúru pre cestovný ruch ako akciovú spoločnosť. Akcionármi zo zákona bude štát prostredníctvom ministerstva a všetky oblastné organizácie cestovného ruchu. Cieľom národnej agentúry bude medzinárodná propagácia Slovenska ako atraktívnej turistickej destinácie, prieskumy trhov, vyhodnocovanie potrieb,  pripravovanie návrhov nástrojov politiky štátu pre cestovný ruch a vyhodnocovanie legislatívnych dopadov na podnikateľov v cestovnom ruchu. Národná agentúra pre cestovný ruch by mala spadať priamo pod Úrad vlády z dôvodu, že cestovný ruch je prierezové odvetvie, ktoré cez legislatívu riadia viaceré rezorty, napr. hospodárstvo, financie, zdravotníctvo, poľnohospodárstvo, vnútro. Chýba koordinácia, ktorú by, v prípade, že by to patrilo pod Úrad vlády mohla riešiť Rada vlády pre cestovný ruch.

Budeme presadzovať vyššiu finančnú participáciu štátu s cieľom zabezpečiť strategické riadenie tohto prierezového odvetvia, posilniť manažment CR prostredníctvom organizácií CR a prezentáciu krajiny pre domáci a zahraničný CR. Spravodlivú časť zdrojov z podielu CR na HDP vrátime do podpory rozvoja CR. Tým budeme motivovať ďalšie subjekty na rozvoji cestovného ruchu v jednotlivých regiónoch.

Iniciatívne sa budeme podieľať na podpore a propagácií Slovenska ako destinácie pre dovolenku. Považujeme za nevyhnutné, aby sa politika riadenia cestovného ruchu inštitucionalizovala. Cieľom je efektívnejšie využívanie finančných zdrojov, navrhovanie a vyhodnocovanie nástrojov a politiky štátu pre rozvoj odvetvia cestovného ruchu. Účinnú a efektívnu propagáciu a prezentáciu Slovenska a jeho regiónov je možné dosiahnuť len systémovým nastavením financovania, pričom tieto aktivity by mali byť vykonávané samostatnou organizáciou za účasti odborníkov odvetvia, nie len orgánmi štátnej správy. 

Zasadíme sa o zlepšenie podnikateľského prostredia v oblasti cestovného ruchu tak, aby sme boli minimálne na úrovni okolitých krajín, a tak zvýšili konkurencieschopnosť celého odvetvia.