Hospodárstvo a ekonomika

3.1 – Ozdravenie podnikateľského prostredia a zodpovedné spravovanie verejných financií

Hospodárska politika by mala byť riadená v súlade s princípmi hospodárskeho rastu, ekonomickej výkonnosti, rastu zamestnanosti, sociálnou politikou a zvyšovaním kvality života obyvateľov. Súčasná hospodárska politika pomerne v nízkej miere berie do úvahy moderné trendy a potreby, ktoré prinesie budúcnosť.

Spracujeme komplexnú víziu vývoja slovenského hospodárstva na najbližších 10 rokov a definujeme smer, ktorým sa má uberať. Len inovácie, moderné technológie a spravodlivo nastavený systém pre zamestnancov aj zamestnávateľov Slovensku zabezpečí nezaostávanie za okolitým vyspelým svetom. Dnes sa už nestačí poobzerať po dobrých riešenia z iných štátov, ak si chce Slovensko dlhodobo budovať svoju konkurencie schopnosť v medzinárodnom priestore musí byť inovačné v riadení procesov štátu pomocou novým bezpečných technológií.

Našim občanom prinesie rast životnej úrovne aj sociálnych istôt, ktoré pocítia reálne priamo vo svojich peňaženkách a nie prostredníctvom nepremyslených jednorazových populistických opatreniach politikov a nezmyselnému zadlžovaniu našich detí. 

Podnikateľské prostredie

Pomôžeme rodinným podnikom. Až 70% slovenských malých a stredných podnikov je rodinného typu. Presadíme zákonnú definíciu rodinného podnikania a zlepšíme podmienky pre jeho rozvoj pomocou daňových úľav a zníženia administratívnej záťaže. Rodinné podniky vytvárajú hodnoty v ekonomike, aj v spoločnosti, zabezpečuje jej stabilitu. Budeme chrániť a podporovať poctivých a snaživých ľudí na Slovensku, ktorí svojou každodennou prácou dokážu vytvárať pracovné miesta pre svoju rodinu, okolie a región v ktorom žijú. Nezmyselná byrokratická záťaž viac nemôže brzdiť rozvoj rodinných podnikov a malých firiem. 

Zákony budú v prospech malých a stredných podnikov

Zákony prijímané v Národnej rade Slovenskej republiky budú musieť byť posudzované z hľadiska dopadu na malé a stredné podniky a taktiež živnostníkov.

Navrhneme, že zákony o daniach, odvodoch a účtovníctve sa budú môcť meniť len jedenkrát ročne.

Navrhneme zvýšiť hranicu pre povinnú registráciu platiteľa DPH na 60 tis Eur na rok.

Zavedieme živnostenské licencie pre neplatcov DPH. Drobný živnostník nesmie byť viac vazalom v rukách štátu, ale osobou, ktorú si štát cení, nešikanuje ju a necháva ju dobre robiť svoje remeslo, namiesto strácania času nekonečnou byrokraciou. 

Odstránime zbytočnú administratívu, ktorá sťažuje podnikanie. Malé a stredné podniky vytvárajú tri štvrtiny pracovných miest, kreujú naozajstné konkurenčné prostredie a sú zdrojom nových inovácií a technológií, preto budeme zavádzať postupné odbyrokratizovanie administratívy, napr. upravíme povinnosť posielať na daňový úrad prehľad o mzdách a preddavkov na daň zo závislej činnosti len 1x štvrťročne, nie mesačne, odstránime povinnosť zasielania výkazov DPH a kontrolného výkazu pre spoločnosti s príjmami oslobodenými od DPH, zjednodušíme systém zasielania prihlášok a výkazov do Sociálnej poisťovne, zavedieme efektívnejší systém odhlasovania, prihlasovania a zasielania výkazov do Sociálnej poisťovne, ak študent prekročí 200 eur a pod. 

Podporíme vznik systému spoločného výberu daní, ciel a odvodov na centrálnej úrovni, ktorý bude slúžiť ako jednotné kontaktné a zúčtovacie centrum pre prihlasovanie, správu a evidenciu zamestnancov a zamestnávateľov do zdravotných poisťovní,  Sociálnej poisťovne a taktiež bude zabezpečovať úlohy správy daní a ciel SR, výberu zdravotného poistenia, sociálneho poistenia, ciel a daní, čím sa zvýši komfortu poskytovania služieb pre právnické a fyzické osoby. Výhľadovou úlohou musí byť komplexnosť poskytnutej služby zo strany štátu pre fyzické a právnické osoby (napr. vo forme vypracovania daňového priznania pre daňovníka zo strany štátu a pod.).

Pre novoregistrovaných platiteľov DPH navrhujeme znížiť povinnosť zasielania výkazov DPH z mesačnej frekvencie na štvrťročnú.

Podporíme rozvoj malých a stredných podnikov pôsobiacich v sektore biohospodárstva, t. j. farmárskeho, potravinárskeho, stravovacieho, lesníckeho a cestovného ruchu. 

Podporíme efektívnu prípravu na zmeny trhu práce, ktorý zasiahne Slovensko vplyvom automatizácie, robotizácie a dynamického rozvoja informačných technológii. Dôraz budeme klásť na výskum, vývoj, poľnohospodárstvo, vzdelávanie a sociálne služby.

Podporíme obchod, marketingové aktivity a export formou jednoduchšej administratívy, prístupu k informáciám, podporou sektorových združení a expertných služieb. 

Zavedieme systém začlenenia podnikateľských zručností a budovania kreativity do učebných plánov na všetkých stupňoch vzdelávania. 

Zabezpečíme vytváranie synergií, networking a podporu prierezových iniciatív na lokálnej, regionálnej, národnej a nadnárodnej úrovni. Zavedieme opatrenia na lokálnej/regionálnej úrovni v spolupráci  so samosprávou, podnikateľmi a komunitnými iniciatívami.

Podporíme prístup k financiám, prostredníctvom efektívnych aj v iných regiónoch overených finančných nástrojov pre vybrané cieľové skupiny, napr. pôžičky pre startupy, grantové a investičné financovanie pre rastúce firmy s podnikateľským plánom – tzv. scaleups (napr. na základe schémy Akcelerátora Európskej rady pre inovácie s využitím národnej investičnej základne, resp. prostriedkov EŠIF/SIH), granty pre rozvoj inovácií s medzinárodným hodnotením a výberom pre špičkové firmy s ambicióznym plánom rozvoja (na základe schémy Small Business Innovation Research, resp. SME Instrument).

Presadíme podporu rodinného podnikania

Podporíme zavedenie nástrojov boja proti daňovým únikom čím zlepšíme výber daní a zároveň sa zaväzujeme, a že nepodporíme ani nenavrhneme zavedenie nových daní. Zredukujeme rozsah položiek upravujúcich základ dane daňovníkov (pripočítateľné a odpočítateľné položky). Zjednodušíme a sprehľadníme daňový systém.

Zavedieme spravodlivosť do slovenského poľnohospodárstva 

Dorovnáme dotácie pre poľnohospodárov na priemer krajín V4. Zavedieme stropy na priame platby a podporíme sekundárnu výrobu. Zvýšime potravinovú sebestačnosť Slovenska. Slovenský poľnohospodár nemôže byť ukrátený a v konkurenčnej nevýhode oproti svojim kolegom z Poľska, Česka, Maďarska, či iných krajín Európskej únie. Budeme podporovať tvorbu lokálnych produktov a pomáhať lokálnym producentom. Slovenskí poľnohospodári a slovenské výrobky musia mať svoje pevné miesto medzi slovenskými spotrebiteľmi a byť konkurencieschopné na trhoch našich susedov. 

Podporíme firemné nástupníctvo

Množstvo fungujúcich firiem nedokáže ustáť generačnú výmenu nasledovníka, čím sa strácajú pracovné miesta a úspešné podniky miznú. Posilníme kapacity verejného sektora, aj rozvoj kompetencií mladých podnikateľov. Vytvoríme podrobný plán úspešného procesu transformácie, ktorý zaručí životaschopnosť firmy a udrží pracovné miesta pre ľudí v regióne. 

Spravodlivá minimálna mzda 

Odstrihneme zvyšovanie minimálnej mzdy od politických rozhodnutí. Minimálna mzda nesmie byť viac predmetom zbierania politických bodov pred voľbami, namiesto zodpovedného prístupu k zamestnancom, aj zamestnávateľom. Zavedieme automatický systém naviazaný primárne na vývoj priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Spravodlivý a predvídateľný systém minimálnej mzdy pre zamestnancov, aj zamestnávateľov. 

Vzdelávanie pre prax 

Naše deti musíme pripraviť na zmeny, ktoré prichádzajú s digitalizáciou. Slovensko prestáva byť lacnou výrobnou dielňou. Budúcnosť je v schopnostiach využívať moderné technológie, zavádzať inovácie a tvoriť produkty s vysokou pridanou hodnotou. Presadíme reformu vzdelávania tak, aby príprava na povolanie korešpondovala s potrebami trhu práce, a to aj do budúcnosti. Len vzdelávanie v ktorom si môžu študenti testovať prax ešte počas štúdia, dáva dobré vyhliadky na uplatnenie sa na trhu práce. Chceme, aby si naše deti mohli vyberať z najlepších pracovných ponúk, alebo začali podnikať a nestávať sa dlhodobými klientmi úradov práce. 

Ministerstvá a štátne úrady presunieme do regiónov 

Nie je dôvod na to, aby bola väčšina štátnych inštitúcií a ministerstiev sústredená v Bratislave. Zabezpečíme ich presun tak, aby lepšie napĺňali svoju funkciu a priniesli nové pracovné príležitosti do regiónov. Ľudia v regiónoch tak dostanú oveľa viac možností ovplyvňovať fungovanie štátu na základe vlastných skúseností. Ľudia v regiónoch dostanú šancu pracovne sa uplatniť aj v chudobnejších častiach Slovenska, bez toho, aby museli na celé týždne opúšťať svoje rodiny. 

Automatizácia ako prostriedok efektívneho, spravodlivého a konkurencie schopného hospodárstva

Zabezpečíme, aby podnikateľské subjekty sa v maximálnej možnej miere venovali svojej činnosti a nie administratívnym potrebám štátu. Ako prostriedok využijeme automatizované systémy spracovania dát.

Zo strednodobého horizontu budeme presadzovať:

optimalizáciu procesov štátu tak, aby výsledné procesy boli plne automaticky softvérovo spracovateľné

aby štát na seba postupne prebral zodpovednosť za implementáciu zákonov voči podnikateľským subjektom do praxe. Implementácia bude výhradne pomocou softvérových nástrojov dodaných štátom. 

softvérový nástroj bude obsahovať všetky potreby štátu voči podnikateľským subjektom – účtovníctvo, sklad, mzdy, evidenciu odpadov, štatistiky atď.

databáza bude uložená na štátnych serveroch, štát bude zodpovedať za jej udržiavanie, aktuálnosť, bezpečnosť a archiváciu. Už žiadne archivovanie účtovníctva vo firme, už žiadne bločky a faktúry. 

databáza bude prístupná pre úrady v pôsobnosti štátu. Úplne zanikne povinnosť podnikateľských subjektov posielať akékoľvek výkazy a štatistiky na rôzne úrady 

softvérové nástroje pre podnikateľské subjekty budú dostupné pre osobné počítače a mobilné zariadenia

príde k plnej automatizácii výmeny potrebných dát medzi predávajúcim, kupujúcim a štátom. Už žiadne ručné zadávanie rôznych dokladov do účtovníctva

výpočet mzdy sa bude realizovať na serveroch štátu s priamym prístupom k databázam so sociálnym zabezpečením. Už žiadne potvrdenia pre zamestnávateľa zo škôl, sociálnej poisťovne atď. 

všetky údaje podliehajúce GDPR sa budú uchovávať na serveroch štátu. Práca podnikateľských subjektov s osobnými údajmi sa minimalizuje.

akékoľvek výhody, ktoré štát bude chcieť udeliť podnikateľským subjektov v danom regióne budú prideľované automaticky, bez nutnosti podávať žiadosť, na základe dát, ktoré štát bude mať o podnikateľskom subjekte

platnosť nových zákonov voči podnikateľským subjektom bude vždy od 1.1. nasledujúceho roka, ale za podmienky, že implementácia zo strany štátu prebehne do 30.09. príslušného roku. Podnikateľský subjekt si bude môcť nasimulovať v poslednom kvartáli príslušného roka nové alebo upravené zákony

štát bude vydávať automatický mesačný, kvartálny a ročný rating podnikateľských subjektov na báze jednotnej metodiky ale zároveň sa obmedzí zverejňovanie informácií o firmách za účelom ochrany malých a stredných firiem pred veľkými spoločnosťami, nadnárodnými spoločnosťami a špekulatívnymi finančnými skupinami

podnikateľské subjekty budú prístup k digitálnej stope dát uložených na štátnych serveroch – to znamená, že podnikateľovi sa zverejnia neautomatizované prístupy k jeho dátam s menom človeka a jeho pozíciou v štátnom aparáte, ktorý takýto prístup realizoval. Ide o prístupy k databáze, ktoré boli vykonané človekom. Výnimku zo zverejnenia bude možné udeliť len na základe súdneho rozhodnutia. 

Rozvoj Biohospodárstva

Rozvoj automobilového priemyslu postupne dosahuje možnosti svojho rozvojového potenciálu. Novou oblasťou štrukturálnej zmeny slovenského hospodárstva, okrem rýchlo rozvíjajúceho sa priemyslu informačných a komunikačných technológií (IKT), predstavuje biohospodárstvo. Slovensko má obrovský rastový potenciál práve v tejto oblasti. 

Z porovnania obratu automobilového priemyslu a biohospodárstva v r. 2016 vyplýva, že automobilový priemysel realizoval obrat 26, 5 mld. eur a biohospodárstvo 11, 1 mld. eur, teda iba 43 % obratu automobilového priemyslu. Pritom všetky potrebné zdroje ako pôda, voda a čiastočne energia má SR k dispozícii. Závažným problémom je vývoz surovín a produkcia nízkej pridanej hodnoty v hlavných sektoroch biohospodárstva, najmä však poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu. 

Sektor biohospodárstva má výrazný rozvojový potenciál a jeho obrat môže v priebehu dekády dosiahnuť až dve tretiny obratu automobilového priemyslu a perspektívne sa mu vyrovnať, samozrejme, ak budú splnené nasledovné rámcové predpoklady:

Budeme aktívne podporovať rozvoj biohospodárstva a ochrany životného prostredia. Biohospodárstvo sa stane trvalou doménou Stratégie inteligentnej špecializácie budúcich období,

Alokácia finančných dotačných a investičných zdrojov z CAP, ESIF, ŠR v kombinácii so súkromnými investíciami do jednotlivých sektorov biohospodárstva bude porovnateľná s investíciami do automobilového priemyslu,

Zavedieme aktívny dotačný systém podporujúceho investície do poľnohospodárstva a konkurencieschopnej výrobnej základne jednotlivých oblastí biohospodárstva vrátane produkcie potravín,

Podporíme rozvoj výskumnej základne biohospodárstva a implementácie inovácií v poľnohospodárstve, potravinárstve a výrobných podnikoch s cieľom zvyšovania pridanej hodnoty a konkurencieschopnosti jeho jednotlivých sektorov,

Podporíme spoluprácu s obchodnými reťazcami a tvorbu vlastných distribučných kanálov v rámci SR, EÚ a tretích krajín.

 Základňou biohospodárstva je poľnohospodárstvo a lesníctvo. SR má vzhľadom na svoju plochu mierne nadštandardnú výmeru poľnohospodárskej a lesnej pôdy, čím je zadefinovaný stále nie dostatočne využitý potenciál pre rozvoj biohospodárstva.

Zodpovedné spravovanie verejných financií 

Rozpočtové hospodárenie významnou mierou ovplyvňuje ekonomickú stabilitu Slovenska a životnú úroveň obyvateľstva. Fiškálne riadenie je dôležité aj pre stabilitu našej spoločnej európskej meny. 

Presadíme zmenu spôsobu schvaľovania rozpočtu verejnej správy. Aktuálne sa schvaľuje len hotovostný štátny rozpočet a len na najbližší rok a je potrebné schvaľovať celé verejné financie v ESA metodike. Je potrebné schvaľovať záväzný rozpočet na tri roky, pretože by to obmedzilo neplánované výdavky vo volebnom roku.

Zavedieme nezávislú kontrolu, tj. výbor pre daňovú prognózu nad rozpočtovanými príjmami, lebo aktuálne sú schvaľované ako príjmy, aj tie ktoré neakceptuje výbor pre daňovú prognózu a nikto nekontroluje nedaňové príjmy. Princípy v EÚ hovoria, že daňová prognóza by mala byť vytvorená alebo schvaľovaná nezávislými inštitúciami.

Zavedieme výdavkové limity, ktoré by zabezpečili že nadpríjmy sa použijú na konsolidáciu a v prípade krízy zmiernia jej dopad.

Zvýšime záväznosť uplatňovania zákona o rozpočtových pravidlách, lebo pri poslaneckých návrhoch nie sú splnené ani podmienky uvedené  v tomto zákone na  predkladanie návrhov zákonov poslancami napr. neobsahujú kvantifikáciu dopadov návrhu na verejné financie, neobsahujú riadnu dôvodovú správu ani doložku vplyvov. Pred predložením poslaneckého návrhu by mal napr. gesčný výbor skontrolovať či návrh spĺňa zákonné predpoklady.

Budeme dôsledne dodržiavať ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Sprehľadníme prípravu a tvorbu štátneho rozpočtu ako najdôležitejšieho zákona roka.

3.2 – Energetická politika a regulačný rámec

Našim cieľom je vytvoriť a prijať zmeny v legislatíve, ktoré prispejú k lepšiemu fungovaniu vnútorného trhu s energiou a zabezpečia stabilné a transparentné, dlhodobo udržateľné prostredie. Legislatíva však v súčasnosti zaostáva za novými modernými riešeniami (elektro-mobilita, elektrické batérie, a pod.) a ešte horšia situácia je v oblasti regulácie. 

Prehľadné vzťahy medzi jednotlivými subjektami sú podmienkou pre zníženie rozsahu regulačného rámca tak, aby regulácia riešila iba oblasť monopolných činností a v opodstatnenom rozsahu aj energetickú chudobu. V minulosti, v dôsledku nekvalifikovaných, politicky motivovaných zásahov štátu, došlo k rozporuplným rozhodnutiam a zásahom do regulačnej politiky. Odstránením nestability regulačného prostredia sa tak prispeje k podpore podnikateľského prostredia, rozvoja investícií a  celkovému rozvoju v tejto oblasti. 

Regulácia cien energií je na Slovensku výrazne spolitizovaná a preto je potrebné zamedziť politicky motivovaným a populistickým rozhodnutiam v oblasti cenovej i vecnej regulácie tak, aby koncoví zákazníci, najmä domácnosti a malé podniky nedoplácali na politiku Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Zároveň je však potrebné zachovať ochranu zraniteľných odberateľov tak, ako je to zabezpečené v európskej legislatíve, s dôrazom na odstraňovanie energetickej chudoby.

Považujeme preto za dôležité prispieť k skutočnej liberalizácii odvetvia energetiky postupnou dereguláciou v oblastiach, kde vzhľadom na dostatočnú konkurenciu nie je opodstatnená. 

Zasadíme sa o urýchlenú prípravu nového legislatívneho rámca odvetvia energetiky a to najmä zákona o energetike a zákona o regulácii, s dôrazom na implementáciu európskych pravidiel a odporúčaní, vrátane usmernení pre integritu a transparentnosť veľkoobchodného i vnútorného trhu s energiami. 

Posilníme a podporíme hlbšiu cezhraničnú spoluprácu so susednými krajinami a budeme sa snažiť vytvoriť širší regulačný priestor prostredníctvom pravidelnej výmeny informácií o vzájomných dohôd.

V rámci legislatívy implementujeme pravidlá a rámec pre zavádzanie nových moderných riešení (elektro-mobilita, elektrické batérie, virtuálne zdroje a pod.)

Odstránime závislosť regulačného úradu od zásahov štátu a vplyvu spoločností podnikajúcich v oblasti energetiky, tak aby to vytvorilo vyvážené, stabilné a  predvídateľné prostredie s rovnakými a spravodlivými podmienkami pre všetkých účastníkov trhu s energiami.

Budeme podporovať dereguláciu jednotlivých zložiek ceny energií, kde vzhľadom ku dostatočnej konkurencii už ich regulácia nemá zmysel a naopak často je v neprospech koncových zákazníkov. Budeme preto presadzovať kompletnú dereguláciu „komoditnej“ (obchodnej) časti ceny energií. 

Prijmeme opatrenia na zjednodušenie prístupu aj menších subjektov na energetický trh, pomocou odstránenia množstva byrokratických bariér, čo zvýši konkurenciu a vyvolá tlak na zníženie cien.

Energetická infraštruktúra a zdroje energie 

Z hľadiska bezpečného zásobovania trhu a celkovej energetickej bezpečnosti je nevyhnutné realizovať opatrenia na zabezpečenie dostatočnej úrovne infraštruktúry, vrátane pokračovania v diverzifikácií jednotlivých zdrojov energie, ako aj energetických trás a prepojení.

Aj s prihliadnutím na rast počtu menej stabilných obnoviteľných zdrojov energie, zabezpečenie stability elektrickej sústavy nadobúda čoraz väčší význam a prioritu. Jedným z možných riešení je umožnenie zapojenia sa do podporných služieb aj malých zdrojov energií, prípadne priamo väčších spotrebiteľov a technológií na uskladnenie energie do štruktúry poskytovania podporných služieb. 

Počas prechodu z výroby energie z uhlia a tuhých palív na čisté a obnoviteľné zdroje energie, vidíme ako vhodný zdroj energie zemný plyn, ktorý má podstatne menej negatívnych dopadov (napr. z hľadiska emisie pevných častíc) ako tuhé palivá a na ktorého využívanie má Slovenská republika výborné predpoklady, vzhľadom na vynikajúcu úroveň vybudovanej infraštruktúry.

Jednou z priorít, bude využívanie domácich zdrojov energie a najmä zvýšenie podielu využívania obnoviteľných zdrojov.

V rámci diverzifikácie prepravných trás, podporíme realizáciu severo-južného plynovodného prepojenia, ako aj posilnenie elektrických vedení zo susednými štátmi.

Budeme presadzovať vytváranie moderných konceptov, zavádzanie nových netradičných riešení, podporujúcich bezpečnosť a flexibilitu prenosovej sústavy, ako sú „agregátor flexibility elektriny“, dynamické tarify, a pod. 

Budeme presadzovať postupné ukončenie neekologickej a neekonomickej výroby energie z uhlia a tuhých palív a postupné zrušenie všetkých dotácií na tieto spôsoby výroby energie. Spolu s tým pripravíme opatrenia na transformáciu a podporu dotknutých regiónov (najmä Horná Nitra)

Pri postupnom ukončovaní výroby energie z uhlia a tuhých palív a v rámci dlhodobého prechodu na úplne čisté a obnoviteľné zdroje energie, budeme podporovať ich náhradu zemný plynom.

Zvyšovanie energetickej efektívnosti a energetická udržateľnosť

Našou prioritou musí byť kontinuálna podpora realizácie opatrení na zvyšovanie energetickej efektívnosti a neustále znižovanie spotreby energie. 

Zároveň, v rámci dosahovania cieľov EÚ v oblasti energetiky a klímy pre rok 2030, musí dochádzať k zvyšovaniu podielu čistej energie, podpore a zavádzaniu inovatívnych technológií na využívanie čistej a účinnejšej energie a odstraňovaniu negatívnych vplyvov na životné prostredie. 

Prijmeme opatrenia zamerané na podporu a motiváciu v dosahovaní úspor energií – masovejšie zavádzanie tepelných čerpadiel, slnečné ohrevy, podpora inštalácie strešných solárnych elektrárni, technológii na uskladnenie energií, dynamických taríf k motivácii odberateľov, atď.

Podporíme nové riešenia smerujúce k odstraňovaniu negatívnych vplyvov na životné prostredie a to na strane výroby, ale aj spotreby energií. 

Pripravíme cielené programy, vrátane využívania EU fondov a iných podporných fondov, na výmenu kotlov na tuhé palivá v domácnostiach a náhradu zdrojov s menšou účinnosťou efektívnejšími a ekologickejšími.

Budeme podporovať vytvorenie systému daňových a iných úľav pre spoločnosti ochotné investovať do efektívnejších a čistejších energetických technológií

Zavedieme jasné a transparentné pravidlá podporujúce lokálne zdroje a samovýrobu elektriny v mieste jej spotreby, akumuláciu energie, využívanie inteligentných meracích systémov, umožňujúcich agregáciu výrobných kapacít a cenovú motiváciu odberateľov.

Podporíme inovatívne projekty a startupy v oblasti výskumu a rozvoja pokrokových technológií, zameraných na využívanie nízko uhlíkových a účinných energetických technológií ako aj na využívanie čistej a účinnejšej energie.

Zasadíme sa o zjednodušenie procesov a rozvoj distribučnej infraštruktúry potrebnej pre realizáciu postupnej decentralizácie odvetvia energetiky.

Podpora obnoviteľných zdrojov energie

Z dlhodobého pohľadu , aj vzhľadom ku klimatickým zmenám a záväzkom Slovenska a EU, je našim cieľom neustále zvyšovať podiel obnoviteľných zdrojov energie.

Bude preto potrebné rozpracovať celkový strategický koncept podpory obnoviteľných zdrojov, vrátane daňových úľav a možných investičných a iných dotácií, s motiváciou vzniku nových lokálnych zdrojov tak, aby to malo čo najmenší negatívny dopad na koncové ceny energií.

Nevyhnutnou podmienkou pre ďalší rozvoj obnoviteľných zdrojov energie je zmena doterajšieho systému podpory, ktorý viedol k dnešnému stavu neprimerane vysokých výkupných cien elektriny z OZE. Tie v konečnom dôsledku musia zaplatiť koneční spotrebitelia. Budeme iniciovať takú formu systému podpory OZE, ktorý výkupné ceny priblíži čo najviac trhovým cenám a minimalizuje tak dopad na koncové ceny energií pre obyvateľov.

Podporíme iniciatívy pri transformácii odvetvia na tzv. čistú energetiku, so zvyšujúcim sa podielom obnoviteľných zdrojov, významnou decentralizáciou lokálnych zdrojov a riadením sústav pomocou dnes zavádzaných inteligentných meracích systémov, dynamických taríf a  rozvíjajúcich sa smart technológii.

Zjednodušíme zložité a zdĺhavé byrokratické procesy, vrátane systému prístupu do siete pre obnoviteľné zdroje energie, vrátane nastavenia jasných pravidiel ich regulácie a podpory.

Zasadíme sa za ukončenie dnešného stavu, keď distribučné spoločnosti nepripájajú malých/individuálnych výrobcov elektrickej energie do distribučnej siete a oni tak nemajú možnosť prebytkovú časť svojej produkcie voľne predať na trhu. Budeme iniciovať odstránenie povinnosti platiť distribučné poplatky za spotrebu energie, ktorú si spotrebiteľ sám vyrobil a v mieste spotreby bez využitia distribučnej sústavy aj spotreboval. 

Budeme podporovať zavedenie konceptov, ktoré umožnia a podporia spotrebu OZE predovšetkým na mieste kde sa vyrobia, tak aby dochádzalo k čo najmenšiemu zaťažovaniu prenosovej sústavy a zvyšovaniu prenosovej tarify

Budeme podporovať nové inovatívne koncepty uskladňovania energie a to vrátane skladovania obnoviteľných zdrojov energie v geologických štruktúrach či batériových riešeniach. 

Podporíme využívanie geotermálnej energie.

Zmeníme lokalizáciu solárnych elektrárni zo záberu pozemkov na strechy budov. Považujeme za nezodpovedné a neprijateľné využívať na výstavbu solárnych elektrární poľnohospodársku pôdu.

Pre nové moderné technológie podporíme vedu a výskum a motivačné prostredie pre nové investície.

Budeme podporovať výrobu elektriny a tepla z biomasy, ale nastavíme prísnejšie podmienky a kontrolné mechanizmy výroby biomasy z dreva. Využívať na výrobu biomasy kvalitné drevo zo stromov vyrúbaných pod zámienkou kalamitnej ťažby je neprijateľné. 

Zasadíme sa za spracovanie a implementáciu legislatívneho opatrenia, ktoré zvýhodní používanie elektromobilov na úkor automobilov so spaľovacími motormi tam, kde sa výhody elektromobilov prejavujú pri aktuálnej technickej úrovni elektromobilov najviac, t.j. v mestskej prevádzke. Ide najmä o zasielateľské a doručovateľské spoločnosti, komunálne služby a čiastočne tiež úrady štátnej správy a samosprávy.

Podporíme výstavbu dobíjacích staníc a ostatnej infraštruktúry pre prevádzku elektromobilov a zasadí sa za spracovanie dokumentu , ktorý by na základe nevyhnutných štúdií a analýz sformuloval strategický program zavádzania elektromobility na Slovensku. 

Podporíme nárast výroby energie z odpadov

V  oblasti energetického zhodnotenia odpadov Slovensko výrazne zaostáva za väčšinou krajín EÚ. Energetické zhodnotenie komunálneho odpadu môže byť reálnou alternatívou spaľovania uhlia. Energetické zhodnotenie komunálneho odpadu je samozrejme podmienené využitím overených moderných technológií, ktorých uplatnenie nezaťažuje okolie hlukom ani splodinami a ako ukazujú skúsenosti zo zahraničia, umožňuje výstavbu týchto zariadení s ohľadom na minimalizáciu dopravných nákladov pri zvoze odpadu. Na Slovensku v súčasnosti energeticky využívame len cca 11% odpadu, ale zato cca 60% odpadu skládkujeme. Pre porovnanie: Rakúsko energeticky zhodnocuje 39% odpadu, Estónsko 44%, Belgicko a Holandsko po 43% , Nórsko, Fínsko cez 50%, priemer EÚ 27%. 

Zvyšovanie objemu energetického zhodnocovania odpadov tiež výrazne napomôže výraznej redukcii umiestňovania komunálneho odpadu na skládky (cieľom EÚ je, aby na skládkach nekončilo viac než 10% odpadu). Preto budeme presadzovať spracovanie legislatívnej normy, ktorá definuje podmienky a pravidlá tzv. obehového hospodárstva. Zákon o obehovom hospodárstve zastreší, resp. v optimálnom prípade nahradí doterajšie normy venované problematike odpadov a vytvorí nevyhnutný predpoklad pre komplexné riešenie problematiky komunálneho odpadu zahrňujúce triedenie, recykláciu, prepracovanie odpadu a jeho energetické zhodnotenie.

Výstavba nového energetického zdroja na báze energetického zhodnotenia komunálneho odpadu a prípadne biomasy v lokalite dnešnej elektrárne Nováky je jednou z možností zachovania zamestnanosti a zachovania energetického know-how na hornej Nitre po nevyhnutnom ukončení ťažby hnedého uhlia v tomto regióne.

Tepelné hospodárstvo

Okrem obnoviteľných zdrojov na výrobu elektriny je efektívne využívanie kombinácie výroby elektriny a tepla. Je potrebné zavádzanie nových moderných technológií pridružených k lokálnym zdrojom na výrobu elektriny s OZE.

Základné programové tézy v tejto oblasti:

Budeme motivovať teplárne na zmeny palivovej základne s cieľom znižovania produkcie emisií.

Zavedieme rozsiahlejší program na podporu výroby tepla priamym slnečným ohrevom, alebo výrobou elektriny obnoviteľným zdrojom s jej skladovaním a výrobou tepla tepelnými čerpadlami.

Pri výstavbe a rekonštrukciách budov podporíme komplexné riešenia zabezpečujúce vykurovanie, chladenie, rekuperáciu za pomoci nových technológii pre riadenie procesov efektívneho nakladania s energiami.

Dôležitú časť znižovania uhlíkovej stopy predstavujú úspory spotrebovanej energie. Preto bude podporovať pri individuálnych zariadeniach aj pri zariadeniach centralizovaného vykurovania nahradzovanie zastaralých vykurovacích telies modernejšími, ktoré majú nižšiu spotrebu a vyššiu účinnosť, inštaláciu kogeneračných (združená výroba tepla a elektriny) a trigeneračných (elektrina+teplo+chlad) jednotiek a všade tam, kde je to opodstatnené tiež inštaláciu tepelných čerpadiel namiesto klasických vykurovacích kotlov. 

Budeme presadzovať, aby bol zvrátený súčasný negatívny trend znižovania podielu vykurovania prostredníctvom centrálnych rozvodov tepla (väčšie vykurovacie jednotky majú vyššiu účinnosť a teda nižšiu produkciu emisií na jednotku výkonu ako malé zariadenia).

Pôsobenie štátu v energetike v rámci vlastníckych vzťahov

Slovenská republika je aktívna v oblasti energetiky nielen ako tvorca podnikateľského prostredia a prostredníctvom osobitného úradu ako nezávislý regulátor, ale aj priamo ako vlastník vybraných podnikateľských subjektov. 

Usporiadanie vlastníctva je v niektorých prípadoch v rozpore s transparentnými pravidlami hospodárskej súťaže a riadenie štátnych spoločností je neefektívne. 

Základné programové tézy v tejto oblasti:

Budeme usilovať o usporiadanie štátneho vlastníctva v energetike tak, aby vplyv štátu bol významný u subjektov vykonávajúcich monopolné činnosti priamo a nie prostredníctvom podnikateľských subjektov pôsobiacich v konkurenčnom prostredí.

Považujeme spoločnosť SEPS, a.s., ktorá zodpovedá za technickú prevádzku elektrickej tranzitnej sústavy za strategický podnik dôležitý pre energetickú bezpečnosť Slovenska a bude trvať na zachovaní tejto spoločnosti vo vlastníctve štátu .Prijmeme zásadné rozhodnutie v smerovaní štátnych teplárenských spoločností tak, aby novými investíciami prispeli k prechodu na nulovú produkciu emisií.

Energetická bezpečnosť a sebestačnosť

S cieľom zvýšenia energetickej bezpečnosti podporíme dobudovanie cezhraničných vysokonapäťových prepojení medzi Slovenskom a Maďarskom, a tiež medzi Slovenskom a Rakúskom (s ktorým Slovensko dnes fakticky nemá priame tranzitné elektrické spojenie). 

Podporíme dobudovanie nových plynárenských trás, najmä medzi Slovenskom a Poľskom. Je strategickým záujmom Slovenska, aby naďalej zostalo významnou tranzitnou krajinou nielen z hľadiska ekonomických záujmov, ale tiež z pohľadu energetickej bezpečnosti. Preto budeme presadzovať takú energetickú politiku, ktorá zachová postavenie Slovenska ako významnej tranzitnej krajiny pre dodávky zemného plynu a ropy do Európy.