IT / Digitálna spoločnosť

12 – IT / Digitálna spoločnosť

Európska únia zhodnotila úroveň informatizácie na Slovensku. Ocitli sme sa až na 20. mieste z 28 krajín Európske únie. Digitalizácia je slabá, spôsobená zlým alebo nesprávnym nastavením priorít. Za ostatné obdobie chýbalo jasné zadefinovanie uskutočniteľných cieľov - čo chceme digitalizáciou riešiť a aký prínos to má mať pre občana. Doposiaľ investované prostriedky do IT boli minuté často krát neefektívne, na predražené tendre, resp. riešenia, ktoré nemajú efekt alebo len ťažko merateľný výsledok. 

Štát cez svoje inštitúcie zlyháva v schopnosti zadefinovať zrozumiteľné zadanie, ciele a požadovaný výsledok. Toto sa odzrkadľuje aj pri komunikácii s IT firmami a dodávateľmi. Pohľad na to, čo by to malo byť a čo je napokon dodané sú dva samostatné svety. 

Zdroje na rozvoj digitalizácie budú v nasledujúcom období pochádzať predovšetkým z programu Jednotný digitálny trh. Ide opätovne o zdroje, ktoré získavame z EÚ. Ich použitie bude limitované na konkrétne kapitoly. Financovanie iných priorít bude nutné realizovať zo zdrojov štátneho rozpočtu. 

Ako jedným z riešení je definitívne integrovanie celého štátneho IT pod jeden úrad, inštitúciu. Úrad bude autoritou pre ďalšieho smerovania eGovernmentu , určovanie priorít implementácie technológií, obstarávanie IT technológií jasným zadaním so želateľnými a merateľnými výsledkami, zabezpečenie implementácie, bezpečnosti a následnej správy technológií a databáz. Všetky dáta, databázy, technológie a infraštruktúra bude plne v rukách štátu a na území SR, ako bezpečnostný prvok proti hybridnej vojne. Pri rozvoji štátneho IT musíme pamätať na ľudí a bezpečnosť spravovaných dát.

Medzi priority v rámci štátneho IT vo vzťahu k občanovi patria:

Prioritou je odbremenenie občanov od byrokracie. Preukazovanie a dokladovanie tých istých potvrdení, výpisov musí byť minulosťou. Úlohu zisťovania na seba prevezme štát. Uplatňuje sa pravidlo žiadny doklad od štátnej inštitúcie pre štátny inštitúciu, jeden doklad a dosť od neštátneho subjektu pre štátnu inštitúciu.

Vyžadovať merateľné výsledky – k rozpočtu, aj časovému rámcu realizácie. Akú hodnotu dostane občan. 

IT riešenia štátu pre obyvateľstvo musia byť od začiatku budované ako ,,user friendly“, teda užívateľsky prívetivé. Dôraz musí byť kladený na jednoduchú funkcionalitu a ovládateľnosť. Rovnako tak na vizuálnu zrozumiteľnosť a intuitívnosť. 

Posilnenie vzdelávania obyvateľstva. Nie každý je zručný s digitálnymi technológiami. Vzniká tak generačná priepasť. Nie je možné očakávať, že seniori budú vedieť automaticky s týmito technológiami narábať. Posilnenie vzdelávacích aktivít je tak nevyhnutnosťou. Zvýši sa tak aj počet užívateľov.

Posilnenie IT vzdelávania v spolupráci s ministerstvo školstva na základných a stredných školách. 

Školenia a rozširovanie vzdelania aj prostredníctvom úradov práce. 

V prípade uvedenia nových systémov zo strany štátu pre širokú verejnosť spustenie informačnej a edukačnej kampane pre seniorov cez záujmové združenia a organizácie, ktoré tieto skupiny obyvateľov združujú.

V jednotlivých mestách, mestských častiach a obciach sa vytvoria klientske centrá štátneho IT, kde bude zabezpečený prístup a podpora zamestnanca centra k štátnemu IT pre všetkých občanov (aj pre tých, ktorí nemajú prístup k technológiám) . 

Medzi priority v rámci štátneho IT vo vzťahu k firmám a spoločnostiam patria:

Postupné prenesenie zodpovednosti za implementáciu zákonov voči firmám na štát v rámci štátneho IT.

Ukladanie a archivácia dát pre potreby štátu bude výhradne v digitálnej podobe a spolu so správou osobných údajov bude výhradne realizovaná v štátnom IT, kde štát bude zodpovedný za správu a bezpečnosť.

Zavedenie štátneho / európskeho raitingu firiem na základe známych ukazovateľov aktualizovaných na mesačnej báze a zároveň zákaz zverejňovanie detailných finančných výkazov firiem, bez povolenia dotknutej firmy. 

Medzi priority v rámci IT vo vzťahu štát vs. štát:

Sfunkčnenie všetkých štátnych registrov a databáz, aby dokázali navzájom spolu komunikovať.

Aktualizácia registrov. Napriek vybudovanej infraštruktúre sú niektoré databázy neúplné, nepresné. Doposiaľ chýbajú údaje, pretože neboli štátnou správou alebo samosprávou do systému nahraté. 

Dátová analytika a konkrétne výstupy. Doplnenie registrov, databáz napomôže aj pri dôležitých politických rozhodnutiach. Spracované dáta bude možné použiť napr. pri rozhodovaní o emisiách, energetickej náročnosti budov a pod.

Jasné definovanie cieľov, zadaní a očakávaných výstupov pri dodávkach IT riešení a technológií. Jasné ciele a definované výstupy šetria čas aj peniaze. 

Verejne dostupné dáta

Štát už dnes disponuje s množstvom dát, ktoré je schopný poskytnúť elektronicky obyvateľom, rozumej jednotlivcom alebo tretím stranám. Slovensko sa vydalo cestou budovať vlastné systémy, ktoré sú v správe štátu a jeho inštitúcií. Na rozdiel od krajín ako Estónsko, kde sa tzv. štátne IT budovalo v spolupráci so súkromným sektorom (napr. cez PPP projekty). Slovenská cesta zagarantovala, že sú údaje, dáta spravované štátom a nie tretími stranami. Prinieslo to však aj náklady. Systémy boli budované s vysokými finančnými nárokmi a ďalšími budúcimi nákladmi na údržbu. 

Využitie dát tretími stranami zo štátnych databáz bude spoplatnené a výhradne na základe súhlasu dotknutej osoby alebo firmy. Tretie strany budú musieť elektronicky odôvodniť a požiadať dotknuté osoby alebo firmy o sprístupnenie dát. Osoby a firmy budú mať právo takúto žiadosť bez uvedenia dôvodu zamietnuť. Spoplatnenie dát bude rôzne podľa účelu využitia dát a poplatok za sprístupnenie dát sa bude deliť medzi štát a dotknutú osobu/firmu.