Kultúra

13 – Kultúra

Kultúra je neoddeliteľnou súčasťou národa. Kultúra pomáha tvoriť identitu, prispieva k rozvoju spoločnosti, skupín obyvateľstva ako aj jednotlivca. Predovšetkým na úrovni intelektuálnej, emocionálnej a morálnej. Práve cez kultúru a zvyklosti dokážeme častokrát vnímať iné národy, sociálne skupiny, etniká. Kultúra ako výsledok ľudského snaženia, ktoré častokrát presahuje jednotlivca a pretrváva aj po jej tvorcovi. Kultúrne dedičstvo, odkaz, ktorý ostáva zachovaný pre ostatné generácie. 

Aj dnes vieme práve vďaka kultúre identifikovať, rozpoznávať zaniknuté národy, civilizácie. Kultúra a umenie sa stávajú nositeľom odkazu, ktorý dokáže pretrvať. V slobodnej spoločnosti je kultúra výsledkom tvorby a aktivít jednotlivca alebo skupiny ľudí, na základe slobodnej vôle. Pochádza z túžby, chute tvoriť, vyjadrovať sa. Vzniká prirodzene. Nevzniká diktátom ,,zhora“ a za účelom naplniť vízie a predstavy niekoho alebo niečoho (politickej ideológie, predstavy diktátora a pod.). 

Na Slovensku je kultúra, umenie častokrát chápané ako nutná súčasť, povinná jazda, bez hlbšieho a seriózneho záujmu. Napriek tradíciám, napriek veľkému kultúrnemu dedičstvu a aj napriek možnostiam, ktoré sa pre slovenskú kultúru, umelcov otvorili. Kým v zahraničí sa kultúra chápe aj v kontexte tzv. kultúrneho priemyslu, na Slovensku je tento potenciál využívaný len veľmi málo. 

Naša filozofia

Štát nemá direktívne zasahovať a nariaďovať. Štát má vytvárať podmienky a rámec pre rozvoj kultúry, umenia, mediálneho prostredia. Byť v dialógu s profesijnými združeniami, organizáciami, umeleckou obcou alebo náboženskými či cirkevnými predstaviteľmi. V závislosti od agendy, ktorej sa dialóg týka. Úlohou vlády, ktorú predstavuje ministerstvo kultúry, je aj schopnosť definovať priority a oblasti, ktoré chce podporiť a rozvíjať. Vynechané nesmú byť národnostné menšiny. 

Podpora, ktorú ministerstvo kultúry smeruje do jednotlivých oblastí musí byť apolitická. Podpora sa má týkať výlučne umeleckých, kultúrnych aktivít. Rozhodovať má pridaná hodnota, nutnosť podpory, rozvoj, prínos pre spoločnosť. Nesmie ísť o podporu politických aktivít, ktoré sa spájajú s presadzovaním konkrétnej ideológie. 

Rezort má podporovať kultúrne aktivity, umenie s prihliadnutím na jednotlivé priority, ktoré si vytýči. Dôležitou úlohou je previazanie kultúrnych, umeleckých aktivít s posilnením turistického ruchu, spolupráca s rezortom diplomacie pri propagovaní kultúry v zahraničí, s prilákaním zahraničných partnerov, tak aby bol akcelerovaný ďalší rozvoj. 

V oblastiach, kde je nutná nová regulácia alebo jej úprava, má vytvárať rozumný rámec s prihliadnutím na podmienky a stav trhu. Pri vytváraní nových regulácií viesť aktívny dialóg so všetkými zúčastnenými a s prihliadnutím na potreby obyvateľstva. Vedieť dynamicky reagovať na nové trendy a vývoj. 

Kultúrny priemysel

Zaklínadlom ostatných rokov sa aj na Slovensku stalo slovné spojenie – kultúrny priemysel. V zahraničí je tento termín už všeobecne zaužívaný a reflektuje subjekty, združenia, jednotlivcov, ktorí podnikajú v kreatívnych činnostiach. 

Kultúrny priemysel sa na Slovensku vytváral najmä vďaka slobodnému trhu. V mnohých oblastiach celkom spontánne a podľa potreby trhu. Bez čakania na podporu od štátu alebo Európskej únie. Dlhoročná prax vo vyspelých štátoch ukázala, že kultúrny priemysel dokáže generovať zaujímavý objem peňazí, ako aj vytvárať zamestnanosť. Zároveň generovať jedinečné pracovné príležitosti, ktoré častokrát vyžadujú aj jedinečné zručnosti a schopnosti. Teda pracovné miesta, ktoré nie je možné nahradiť agentúrnymi zamestnancami. 

Kultúrny priemysel je jednou zo zložiek, ktorú sa snaží aktívne podporiť Európska únia. Žiaľ, na Slovensku zlyháva podpora kreatívneho priemyslu zo zdrojov EÚ. A to najmä z dvoch dôvodov. Zle nastavené oblasti podpory – výzvy nedávajú v našich podmienkach úplne zmysel. Neschopnosť slovenského kultúrneho priemyslu absorbovať túto pomoc, pretože infraštruktúra, zázemie je iné alebo inak rozvinuté. Preto chceme zlepšiť nastavenie programov podpory, smerovanie podpory a jej využívania. Rovnako tak je dôležité previazať kultúrny priemysel s ďalšími oblasťami hospodárstva, ako napríklad cestovný ruch, školstvo, vzdelávanie. Pamätať treba aj na efektívnosť a podporovať aktivity, ktoré budú po naštartovaní životaschopné a nebudú večne odkázané na podporu.

Financovanie, audit inštitúcií

Financovanie kultúry, umenia je neustálou témou. Rezort kultúry je chápaný mnohokrát ako okrajový, ktorý musí bojovať o svoje financovanie. Preto chceme klásť väčší doraz na jeho dofinancovanie a rozvoj previazať s ostatnými rezortmi a aktivitami. Predovšetkým s turistickým ruchom, posilnením a zlepšením v procese výučby – prilákanie zahraničných lektorov a odborníkov, ktorí dokážu priniesť nové skúsenosti a pohľady. 

Financovanie kultúry je v súčasnosti silne odkázané na zdroje štátneho rozpočtu. Viaczložkové financovanie je obmedzené. Deje sa len v niektorých oblastiach a nie je samozrejmosťou. Napriek dlhým diskusiám o potrebe zákona o sponzoringu, nedošlo k zásadnému posunu. Naopak, trh medzitým vyriešil situáciu za zákonodarcu. Našiel si vlastné cesty ako dostávať peniaze do kultúry cez iné inštitúty, napríklad cez zmluvy o reklamnej spolupráci. Súkromné finančné zdroje plynú do kultúry veľmi obmedzene. Podpora umenia zo súkromných zdrojov je limitovaná. Nie je to dané len otázkou trhu a finančnými možnosťami súkromného sektoru. Tradícia mecenášstva a podpory umenia nie je na Slovensku etablovaná. Kým historicky bola významným podporovateľom umenia cirkev, šľachta a neskôr rodiaca sa podnikateľská vrstva, v slovenskej realite ostáva podpora kultúry a umenia predovšetkým na pleciach daňových poplatníkov. Zákon o sponzoringu tento stav nijako zázračne nezmení. Ide o situáciu, ktorá vyžaduje dlhý čas budovania vzťahov a dôvery medzi privátnym sektorom a umením. Súkromný sektor musí vidieť a aj chápať správnosť podpory ako prirodzenú súčasť fungovania v rámci národa a spoločnosti. 

Efektívne využívanie zdrojov, ich prerozdeľovanie sa deje cez podporné fondy alebo priamym umiestnením do kultúrnych inštitúcií. V tejto oblasti je nutné spustiť komplexný audit. Reálne zistiť na koľko je súčasný systém efektívny. Cieľom auditu je správne optimalizovať systém, aby zdroje na kultúru, tvorbu, kreatívny proces boli správne nasmerované. Prostriedky musia ísť na konkrétne programy, nesmú byť do veľkej miery míňané len na samotný systém, jeho chod a údržbu. 

Ochrana pamiatok, kultúrne dedičstvo

Stav kultúrneho dedičstva a pamiatok na Slovensku je alarmujúci. Jednou z priorít rezortu kultúry musí byť obnova pamiatok v regiónoch. Nejde len o zachovanie kultúrneho dedičstva. Udržiavané, zrekonštruované pamiatky vedia zvýšiť atraktívnosť regiónov pre turistický ruch. V niektorých prípadoch naviazať aj ďalšie činnosti. Obnova pamiatok však nesmie ostať len na pleciach štátu. 

Súkromné iniciatívy musia byť podporené. Rovnako tak pokuta sankcie za nevyhovujúci stav musia byť vyššie ako náklady na renováciu. 

Audiovizuálna tvorba

Vytvorením Audiovizuálneho fondu došlo k výraznej podpore tvorby na Slovensku. Sprehľadnilo sa financovanie, boli nastavené pravidlá. Vďaka podpore zo strany AVF vzniklo množstvo audiovizuálnych diel, filmov. Podporované sú aj edukačné a marketingové aktivity filmárov. Napriek tomu, ostáva slovenský film častokrát v závese. Divák navštevuje domácu tvorbu výrazne menej ako zahraničnú. 

Cieľom je zefektívniť podporu slovenského filmu. Dôslednejšie dodržiavať štatút AVF, ktorý hovorí o podpore filmov s diváckym potenciálom a potenciálom v zahraničí. Rezort kultúry bude musieť jasnejšie komunikovať s vedením AVF o ďalšom smerovaní a cieľoch podpory. Zvýšením diváckeho záujmu o slovenskú produkciu zvýšime aj objem prostriedkov na audiovizuálnu tvorbu. Dôslednejšie sa musíme zameriavať na marketingové aktivity doma, ale aj na zahraničných festivaloch. 

Dôležitým prínosom z pohľadu financií ako aj know-how je prilákanie zahraničných produkcií. Slovensko vytvorilo podpornú schému, keď zahraničné produkcie môžu dostať finančné úľavy. Je to len jeden z prvých krokov. V tomto smere sú popredu okolité krajiny ako Maďarsko a Česká republika, ktoré sú už dlhodobo vyhľadávaným miestom pre zahraničných filmárov. Rezort kultúry musí stanoviť v akej oblasti chceme byť konkurencie schopný, čo dokážeme ponúknuť a predovšetkým ako chceme zahraničné produkcie osloviť. V tomto smere je nevyhnutná cielená propagácia Slovenska a jeho lokalít pre filmárov. Marketingová stratégia na zviditeľnenie Slovenska ako filmárskej destinácie bude zadefinovaná a realizovaná. 

Médiá

Mediálny svet sa radikálne zmenil. Nastúpili nové platformy, prenos informácií sa výrazne zrýchlil. Vďaka demokratizácii a internetu došlo k vzniku množstva nových médií, informačných kanálov. Nositeľom informácií už dnes nie sú výhradne etablované mediálne spoločnosti. Úloha sa preniesla na jednotlivca a deje sa cez mobilný telefón. 

Veľkou výzvou sa preto stala dôveryhodnosť publikovaných, zdieľaných informácií. K tomu prirodzene pribudli problémy ako ,,fake news“, štandarom sa stáva publikovanie čohokoľvek bez zodpovednosti. V tejto atmosfére sa ešte viac ukazuje dôležitosť dobre fungujúcich médií verejnej služby. RTVS bude čeliť ďalším výzvam na trhu. Z pohľadu daňového poplatníka je dôležité nezvyšovať koncesionárske poplatky. Z pohľadu ďalšieho rozvoja musí RTVS hľadať spôsoby ako rozšíriť svoju kanálovú ponuku, zachovať vysokú kvalitu spravodajstva a byť výrazne aktívnejšia v internetovom priestore. V spolupráci RTVS, TASR a parlamentu bude potrebné zvážiť spustenie spravodajského kanálu, ktorý bude pokrývať politické udalosti. Obdoba kanálu C-Span v americkom kongrese. 

Digitálny regulátor

Určujúcim pre šírenie informácií a správ sa stali sociálne siete. Napriek tomu, že seba definujú ako platformy a nie médium, plnia funkciu média. Vzniká tak situácia, kedy niektorí hráči na trhu podliehajú regulácii a ostatní nie. Digitálny regulátor bude nevyhnutný. V rámci Európskej únie už prebieha diskusia o potrebe regulovania sociálnych sietí. Digitálny regulátor by nemal ostať úzko zameraný iba na sociálne siete, mal by byť autoritou aj pre ostatné médiá pôsobiace cez internet. Bude potrebné presadzovať princíp parity – rovnaký prístup ku všetkým. Regulácia musí byť rozumná, to znamená cieľom nemá byť zvyšovanie regulácií, ale nový prístup a efektívne uplatňovanie.