Občania sebe

11 – Občania sebe

Pokladáme občiansku spoločnosť za jeden z najpodstatnejších pilierov demokracie. Ukázalo sa to pri viacerých zlomových momentoch našej novodobej histórie, kedy sa nedala spochybniť opodstatnenosť a sila jej hlasu pri zmenách v spoločnosti. V kritických momentoch nastavuje zrkadlo nositeľom moci a požaduje etické a morálne spravovanie verejných vecí. Plní však nezastupiteľné miesto aj pri poskytovaní služieb verejnosti v rozličných oblastiach, v ktorých štát postráda efektivitu alebo dostupnosť týchto služieb. 

Neziskový sektor má zároveň veľký potenciál pre tvorbu pracovných miest. Treba však vytvoriť podmienky na jeho inštitucionálnu stabilitu, aby tento systém mohol jednak absorbovať a zároveň pripravovať kvalifikované pracovné sily pre trh práce.

Preto chceme budovať a podporovať partnerstvo medzi občianskou spoločnosťou a štátom. Občan a občianske organizácie musia mať možnosť vstupovať do základných procesov, v ktorých sa tvoria verejne politiky. 

Je pre nás kľúčové zefektívniť partnerstvo verejného a neziskového sektora, hlavne pri poskytovaní služieb vo verejnom záujme, a to jednak legislatívnou reformou a efektívnym, transparentným a spravodlivým  systému financovania. Sme presvedčení, že ak sa nastaví dobre systém, tretí sektor môže občanom ponúknuť oveľa viac.

Chceme ďalej podporovať dialóg medzi vládou a občianskym sektorom, či už posilnením súčasných nástrojov v podobe Rady vlády pre MNO a Splnomocnenca pre rozvoj občianskej spoločnosti, alebo novými kompetenciami na úrovni podpredsedu vlády, ktorý by mohol efektívnejšie viesť dialóg zo zástupcami tretieho sektoru. 

Chceme taktiež zachovať jeden z kľúčových nástrojov transparentnosti pri tvorbe verejných politík – zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Jeho prípadná novelizácia nesmie obmedziť právomoci jednotlivých aktérov v procese zisťovania informácií. Naopak, chceme rozšíriť povinnosť štátu, aby poskytnuté informácie boli v ľahko spracovateľnom formáte, ktorý umožní efektívnu kontrolu narábania s verejnými financiami.

Za ďalšiu dôležitú legislatívnu zmenu považujeme diskusiu o petíciách, v rámci ktorej by bolo potrebné znížiť kvórum na 50.000 platných podpisov. Taktiež chceme posilniť účasť verejnosti na rozhodovaní pri rozličných typoch konaní v rámci správneho poriadku. 

V rámci financovania občianskej spoločnosti chceme zachovať a posilniť súčasný mechanizmus 2% asignácie dane a rozšíriť rozsah účelov tak, aby zahŕňal aj ochranu právneho štátu, dobrú správu vecí verejných a potláčanie korupcie. 

Za kľúčové pokladáme otvorenie diskusie zo zástupcami tretieho sektora o nových formách financovania občianskej spoločnosti, ktoré by zjednodušili a odstránili byrokratické prekážky a podporili posilnenie kapacít organizácií občianskej spoločnosti na Slovensku. Chceme podporiť zavedenie Charitatívnej lotérie a rozšírenie inštitútu Charitatívnej reklamy. 

Navrhneme vytvorenie nového mechanizmu nadrezortnej finančnej podpory, ktorý bude spravovaný priamo aktérmi MNO (grantovými nadáciami) vybranými vo verejnej súťaži. 

Na základe dlhoročnej diskusie medzi verejnými a neverejnými poskytovateľmi verejnoprospešných služieb presadíme zrovnoprávnenie finančných alokácií za jednotlivé úkony tak, aby boli orientované na klienta. Inými slovami, štátny príspevok má byť poňatý ako príspevok klientovi a nie poskytovateľovi. To v konečnom dôsledku zaručí jeho rovnakú výšku bezohľadu na poskytovateľa a tak vnesie do celého systému spravodlivosť. 

Upravíme rozpočtové pravidlá verejnej správy, aby bolo možné viacročné financovanie projektov a upravíme pravidlá na poskytovanie európskych štrukturálnych a investičných fondov tak, aby sa zvýšili možnosti financovania aktivít občianskej spoločnosti. Zvýšením transparentnosti pravidiel chceme zároveň prispieť k eliminácií možností využívať financie pre tretí sektor na korupčné praktiky. 

Podľa správy Univerzity John Hopkins dobrovoľníctvo môže prispieť až 5% do hrubého domáceho produktu (HDP). Napriek uvedeným snahám, aktivitám, úspechom a sociálnemu významu dobrovoľníctva je dobrovoľnícka práca stále spoločnosťou a jej inštitúciami nedocenená. Nemáme k dispozícii dostatok konkrétnych nástrojov na vykazovanie hodnoty dobrovoľníckej práce. Pre rozvoj spoločnosti a ekonomiky je nevyhnutné vytvoriť systémové nástroje na uznávanie a validáciu dobrovoľníckej práce vo všetkých sektorov. Preto chceme aktualizovať súčasnú legislatívu tak, aby boli posilnené základné princípy dobrovoľníctva, hlavne mechanizmus priamej štátnej podpory pre dlhodobé dobrovoľnícke programy a podporu ich infraštuktúry v rôznych oblastiach. 

Neformálnym vzdelávaním a prácou s mládežou k lepšej spoločnosti

Okrem všeobecného dobra pre spoločnosť, dobrovoľnícka služba a iné formy angažovania sa v občianskom sektore vykonávaná mladými ľuďmi ale nie len mladými, poskytuje možnosť nadstavbového mimoškolského vzdelania, vrátane získania pracovných návykov, zručností a kompetencií pre osobnostný a profesionálny rast. Navyše takáto forma angažovanosti zvýši motiváciu o preberanie osobnej zodpovednosti za vývoj spoločnosti. Prieskumy dlhodobo ukazujú, že ľudia, ktorí sa angažujú v treťom sektore sú výrazne menej náchylní voliť politický extrém. 

Podporíme nové programy hodnotového neformálneho a občianskeho vzdelávania v štátnych grantových schémach ako aj prostredníctvom eurofondov tak, aby sa vytvoril priestor pre širokú participáciu slovenských mimovládnych organizácií na programoch, ktoré rozvíjajú zručnosti a postoje potrebné pre demokratickú účasť na živote spoločnosti cez školské aj mimoškolské aktivity a prostredníctvom vzdelávacích programov pre dospelých. Zvýšime podporu pre neštátnych aktérov v neformálnom vzdelávaní a práci s deťmi a mládežou, najmä pre detské a mládežnícke organizácie na národnej a regionálnej úrovni.