Vláda sa nemá ostatným členským štátom vyhrážať, ale rokovať a prinášať návrhy na celoeurópske účinné riešenia energetickej krízy. Trvať by mala aj na dočasnom zastropovaní cien emisných povoleniek na európskom trhu na úrovni spred pandémie. Malo by to výrazný dosah na celú Európsku úniu. Tvrdí to Kresťanskodemokratické hnutie.
„Ceny emisných povoleniek sa v posledných mesiacoch pohybujú okolo 80 eur za tonu oxidu uhličitého, čo predstavuje päťnásobok z obdobia pred pandémiou. Ak by sa na čas potrebný na preklenutie súčasných problémov výrazne znížili ceny emisných povoleniek, premietlo by sa to nielen do nižších cien elektriny vyrábanej z uhlia, ale EÚ by potvrdila, že dokáže v mimoriadnej situácii prijímať mimoriadne opatrenia, pričom ekologická politika môže stále ostať jej prioritou,“ približuje ekonomický expert a člen vedenia KDH Jozef HAJKO.
Administratívne nariadená stropná cena emisných povoleniek by podľa neho bola tiež dobrým signálom pre ďalších výrobcov a najmä odberateľov elektriny, že na špekulácie s cenami dnes nie je priestor.
Emisné povolenky, ktoré nakupujú uhoľné elektrárne, sa podieľajú na vysokých cenách elektriny na európskom trhu. Nemecko ako najväčšia európska ekonomika a najdôležitejší obchodný partner Slovenska dnes vyrába tretinu elektriny práve z uhlia. V Slovenských elektrárňach, produkujúcich dve tretiny elektriny na Slovensku, používajú uhlie na výrobu šiestich percent energie.
„Vláda by mala prichádzať do Bruselu s celoeurópskymi riešeniami takéhoto typu a zodpovedne vyjednávať, nie vyhrážať sa a nahnevane búchať dverami len preto, že sa na rokovania počas leta dostatočne nepripravila. Vláda sama podčiarkla, že znárodnenie kontraktov Slovenských elektrární je krajné riešenie. Keď ho však vyťahuje okamžite po prvom nezvládnutom rokovaní ako nátlakový prostriedok, vyzerá to, akoby nemala žiadny krízový plán a spolieha sa, že všetko dobre dopadne. To je nezodpovedné a neprijateľné,“ upozorňuje Hajko.
Ako ďalej zdôrazňuje, takýto hazard je nebezpečný a môže Slovensku uškodiť, lebo republika nedokáže fungovať ako ostrov. Vypomstiť by sa to mohlo obyvateľom a firmám, pretože strata väzieb by mohla viesť k zahataniu prepravných ciest pre zemný plyn. Dve tretiny plynu dnes totiž prúdia na Slovensko práve cez štáty EÚ.
„Je dobré, že vláda sa inšpirovala naším skorším návrhom a chce žiadať presun nevyčerpaných eurofondov na boj s drahými energiami, ale v dnešnej situácii to už určite nestačí. V tejto situácii vláde nezostáva nič iné, iba ďalej rokovať a hľadať spojencov. Tými najbližšími sú susedné štáty V4 a ďalšie. Tak velí Slovensku národný záujem, ktorý vláda musí ustrážiť,“ apeluje Hajko s tým, že z pohľadu závislosti na dodávkach energetických surovín z Ruska patrí Slovensko stále medzi najzraniteľnejšie štáty EÚ.
Vláda by mala podľa KDH bez ohľadu na európske rokovania predstaviť vlastné riešenia, ktoré sú v jej kompetencii a na ktoré už mesiace čakajú domácnosti, nemocnice, samosprávy, firmy. Hnutie jej pripomína apel ešte z minulého roka, aby urýchlene prijala zákon o energetickej chudobe, ktorý by určil, ako a komu adresne pomôcť práve v situácii, ktorej dnes Slovensko i Európa čelia.
