Členovia KDH Branislav Škripek a Patrícia Popovičová sa v Kyjeve zúčastnili Národných modlitebných raňajok Ukrajiny a následného medzinárodného fóra „35 rokov viery a slobody.“ Podľa KDH vojna na Ukrajine nie je len zápasom o územie. Je aj zápasom o právo ľudí slobodne rozhodovať o svojej budúcnosti, žiť podľa svojho presvedčenia a vyznávať svoju vieru bez prenasledovania a štátneho dozoru.
Národné modlitebné raňajky sa uskutočnili pod patronátom ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Medzi účastníkmi boli aj litovský prezident Gitanas Nausėda, bývalý viceprezident USA Mike Pence, generál Keith Kellogg, bývalý sovietsky disident Natan Šaransky, predstavitelia cirkví, vojaci, kapláni, rodiny padlých a zahraniční hostia. Pre Patríciu Popovičovú nebola cesta do Kyjeva iba účasťou na medzinárodnom podujatí. Ukrajine pomáha od začiatku ruskej invázie. Počas utečeneckej krízy zabezpečovala pomoc ženám a deťom na slovensko-ukrajinskej hranici, neskôr absolvovala humanitárne cesty priamo na Ukrajinu. Dnes sa venuje získavaniu pomoci a logistike, spolupracuje s charitami, cirkvami, dobrovoľníkmi a ukrajinskými ženami a pomáha aj veteránom a ich rodinám. „Pre mňa Ukrajina nie je vzdialená politická téma. Sú to konkrétne ženy, deti a veteráni, ktorých poznám, s ktorými sa stretávam a ktorým pomáhame. Keď vidíte ich životy zblízka, pochopíte, čo sloboda naozaj znamená. Je to možnosť žiť doma, vychovávať svoje deti, pracovať a rozhodovať o svojom živote bez toho, aby vám ho určovala cudzia moc,“ uviedla Popovičová.
Poslanec Národnej rady SR za KDH a člen Výboru NR SR pre európske záležitosti Branislav Škripek zdôraznil, že ruská agresia nie je iba bojom o ukrajinské územie. Na Ruskom okupovaných územiach je zreteľný aj útok na slobodu svedomia a náboženského prejavu. „Ukrajinci dnes nebránia iba svoje mestá a hranice. Bránia právo slobodne žiť, myslieť, veriť a modliť sa podľa svojho presvedčenia. Na okupovaných územiach vidíme prenasledovanie veriacich, väznenie a vyšetrovanie duchovných, zatváranie či ničenie kostolov a obmedzovanie nezávislých cirkví. Toto nie je boj o kus zeme. Je to útok na slobodu a dôstojnosť človeka,“ povedal Škripek.
Osobitne upozornil na prenasledovanie náboženských spoločenstiev, ktoré sa odmietajú podriadiť okupačnej moci. „Tvrdo sú postihované protestantské spoločenstvá, gréckokatolíci aj moslimské komunity. Keď moc zatvára duchovných, ničí chrámy alebo zakazuje pôsobenie cirkví, ktoré nedokáže kontrolovať, ukazuje tým, aký poriadok prináša. Ukrajina preto dnes bráni aj jednu zo základných slobôd demokratickej spoločnosti, slobodu svedomia a náboženstva,“ vysvetlil Škripek.
Podľa KDH je skúsenosť z Kyjeva dôležitým odkazom aj pre Slovensko. Tridsaťpäť rokov po obnovení ukrajinskej nezávislosti musí krajina svoju slobodu opäť brániť pred imperiálnou agresiou. „Nesmieme si zvyknúť na vojnu ani relativizovať, kto je agresor a kto obeť. Rusko chce Ukrajine vziať viac než územie. Chce jej vziať právo rozhodovať o vlastnej budúcnosti. Preto je zápas Ukrajincov aj zápasom za hodnoty, ktoré sú dôležité pre nás: ľudskú dôstojnosť, slobodu svedomia, slobodu viery a právo národa žiť bez diktátu cudzej moci,“ uzavrel poslanec KDH Branislav Škripek.
Sme členmi Európskej ľudovej strany
We are members of European People’s Party