Vláda Roberta Fica predstavila na rokovanie tripartity návrh rozpočtu verejnej správy na budúci rok, do ktorého na strane príjmov zakomponovala zvýšenie daní v rámci konsolidačného balíka.
Predseda KDH Milan Majerský: „Z predloženého návrhu stále nie je celkom jasné, kam má smerovať viac ako jedna miliarda eur, o ktorú si v rámci schváleného balíka na úrovni 2,7 mld. eur zvýši vláda budúci rok svoje príjmy nad rámec potrieb konsolidovania. Ako sa ukazuje, tieto peniaze si vláda vyberie do vankúša od občanov a podnikateľov.“
Z materiálu sa dá zistiť iba niekoľko konkrétnych výdavkov, ktoré budú financované z vankúša, napríklad, že na podporu kontroverznej výstavby baterkárne v Šuranoch v prospech čínskeho investora pôjde budúci rok takmer 90 miliónov eur. V materiáli sa taktiež píše o pokračovaní v dotovaní cien energií. Toto nie je ani zďaleka jasná odpoveď na otázku, prečo sa vláda podujala zvýšením bremena daňového zaťaženia pre obyvateľov a podnikateľov vytvoriť vlastnú miliardovú pokladničku, do ktorej siahne, keď sa jej zachce.
Pokračujúce šafárenie so štátnymi zdrojmi potvrdzujú ďalšie údaje z navrhovaného rozpočtu. Jozef Hajko, ekonomický expert KDH: „Vláda z roka na rok nafukuje kapitolu všeobecnej pokladničnej správy, v ktorej budúci rok zakotví 7,8 miliardy eur, čo predstavuje bezmála štvrtinu všetkých výdavkov štátneho rozpočtu.“ V porovnaní s rokom 2023 sa táto kapitola, ktorej voľné využitie bude mať v rukách vláda, viac ako zdvojnásobí. V nej pravdepodobne zakotví spomínaná viac ako miliarda eur, ktorú vláda bez osobitného dôvodu vyžmýka budúci rok od občanov a podnikateľov.
Martin Štuk, expert na verejnú správu KDH: „Namiesto toho, aby vláda šetrila na sebe, pokračuje nestriedmom správaní a na štátnej správe nemieni šetriť. Zníženie počtu zamestnancov štátu o 4 500 miest pri fakte, že za posledný rok vláda nabrala nových 5 000 zamestnancov, nevyzerá ako šetrenie, ale skôr iba ako korekcia stúpajúceho trendu.“ KDH predstavilo vlastné opatrenia na konsolidáciu spočívajúcich v šetrení, ktoré by mala vláda realizovať na svojej strane. Kabinet Roberta Fica si ich neosvojil. Namiesto toho chce vybraté peniaze od ľudí použiť na pokrytie svojich stále sa zvyšujúcich výdavkov.
Hoci vláda hodlá znižovať deficit hospodárenia štátu, nerieši problém s rastúcim dlhom Slovenskej republiky. Do roku 2027 má podľa predstaveného materiálu hrubý dlh štátu ďalej rásť, z vlaňajších 77 na 92 miliárd eur. Takýto vývoj je neprijateľný.
Milan Majerský, predseda KDH: Vláda macošsky pristupuje k samosprávam. Budúci rok má mestám a dedinám klesnúť objem prostriedkov plynúci z výberu dane z príjmov fyzických osôb medziročne o 170 miliónov eur. Navyše v kolónke vyčlenených peňazí z dane z príjmov fyzických osôb v návrhu rozpočtu svieti na rozdiel od súčasnosti veľká nula!“
KDH pritom navrhovalo, aby vláda vytvorila vzorec, podľa ktorého by sa samosprávy financovali jasne stanoveným mixom, kde by boli toky z daní z príjmov fyzických i právnických osôb. Nič také sa nestalo.Milan Majerský: „ Preto možno očakávať, že ťažko skúšané samosprávy budú budúci rok zápasiť o prežitie a budú nútené prosíkať vládu o chýbajúce prostriedky. Permanentné krátenie prostriedkov, teda nedostatočné financovanie samospráv, sa už ukazuje ako cielená politika vlády, ktorá ňou sleduje budovanie závislosti samospráv od centrály.“
Kým samosprávy, ktoré sú povinné hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom, budú kolabovať, vláda sa bude správať naďalej rozšafne: z návrhu rozpočtu verejne správy totiž vyplýva, že v budúcom a nasledujúcich rokoch bude kabinet Roberta Fica hospodáriť s deficitom v okolí 6 miliárd eur. V tejto súvislosti vyznieva ešte naliehavejšie potreba, aby vláda šetrila na sebe, na čo upozorňovalo KDH pri rokovaniach o konsolidačnom balíku priamo predsedu vlády a ministra financií.
Jozef Hajko: „Návrh rozpočtu potvrdzuje opodstatnené výstrahy KDH z posledných mesiacov vlaňajška, že Sociálna poisťovňa sa bude v dôsledku vládnej politiky rútiť do neudržateľného stavu, keď príjmy z odvodov nebudú ani zďaleka stačiť na výplatu dôchodkov.“
Budúci rok bude Sociálna poisťovňa potrebovať od vlády injekciu vo výške 2,8 miliardy eur, čo bude znamenať, že na každé piate euro vyplatené na dôchodky si bude musieť štát požičať. A to sa udeje napriek tomu, že vládna koalícia zrušila na od budúceho roka rodičovský dôchodok. Tento neúnosný stav bude treba súrne riešiť, napríklad tým, že trinásty dôchodok bude adresne odstupňovaný. Nič také však v úvahách vládnych politikov nevidíme. V KDH sa preto obávame, že vláda v panike siahne na nasporené peniaze občanov v druhom pilieri, čo je neprijateľné.
V budúcom roku sa vláda spolieha na prísun peňazí z eurofondov a plánu obnovy. Návrh rozpočtu hovorí o čerpaní 3,3 miliardy eur. V KDH sme k tomu skeptickí. Za všetko jeden údaj – ku koncu augusta bolo čerpanie eurofondov z programového obdobia na roky 2021 až 2027 na úrovni niečo vyše 1 percenta. Pýtame sa, dokáže vláda masívne zvýšiť čerpanie tak, aby naplnila svoje budúcoročné zámery? Doterajší vývoj tomu nenasvedčuje. Potom prichádza na rad ďalšia otázka – nestojí týmto návrh štátneho rozpočtu úplne na vode?
Návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2025 nevenuje pozornosť podpore podnikania a prorastovým impulzom. Riadi sa skôr heslom Prejesť a nejako prežiť. Pritom v KDH dlhodobo upozorňujeme, že rozvoj ekonomickej aktivity je jedna z hlavných ciest, ako môže Slovensko vybŕdnuť zo súčasných finančných problémov. Preto namiesto dusenia podnikateľov vysokými daňami a poplatkami treba skvalitniť podnikateľské prostredie. Ak na ideme v ústrety zamestnávateľom, myslíme rovnako na zamestnancov a ich rodiny.
Sme členmi Európskej ľudovej strany
We are members of European People’s Party