Podpredseda KDH a bývalý minister spravodlivosti Viliam Karas vníma nové memorandum o spolupráci medzi políciou a finančnou správou ako prázdne gesto, ktoré má vyvolať dojem efektivity, no v skutočnosti nerieši podstatu problému. Na pondelkovej tlačovej konferencii predstavili zástupcovia finančnej správy a ministerstva vnútra nový expertný tíms názvom Daňový štít, ktorý má pomôcť lepšie odhaľovať daňové úniky, koordinovať postup úradov a účinnejšie zasahovať proti organizovanej daňovej kriminalite.
Podpredseda KDH však upozorňuje, že prezidentka Policajného zboru počas svojho vystúpenia priznala, že špecializovaná Daňová kobra, ktorá ešte donedávna plnila úlohu Daňového štítu, zanikla spolu s Národnou kriminálnou agentúrou k 31. augustu 2024, čo v praxi znamenalo takmer dvojročné obdobie nečinnosti v boji proti najzávažnejšej daňovej kriminalite. Súčasne potvrdený odchod skúsených vyšetrovateľov a operatívcov v roku 2024 bol priamym dôsledkom politických čistiek po voľbách, pri ktorých sa vysoká odbornosť paradoxne stala prekážkou v kariére. Aktuálna snaha o vytvorenie takzvaného Daňového štítu je tak len oneskoreným pokusom o nápravu škôd, ktoré si vládna moc spôsobila sama.
Viliam Karas v tejto súvislosti objasňuje, že na efektívne odhaľovanie daňových podvodov štát nepotreboval nové memorandá, ale politickú stabilitu a ochranu odborníkov. Podľa jeho slov súčasný Trestný poriadok, zákon o Policajnom zbore aj zákon o finančnej správe už roky obsahujú ustanovenia, ktoré dovoľujú úzku súčinnosť inštitúcií ešte pred začatím trestného stíhania.
Karas zdôrazňuje, že už v minulosti fungovali takzvané plányspoločného postupu medzi vyšetrovateľmi a KÚFS, ktoréumožňovali operatívcom oboch zložiek pracovať v spoločných tímoch pod priamym vedením vyšetrovateľa. „Ak by nedošlo k rozpusteniu vyšetrovacích tímov a preradeniu skúsených vyšetrovateľov, ďalej by spolupracovali týmto spôsobom,“ tvrdí Karas.
Podpredseda KDH zároveň ostro kritizuje interpretáciu štatistík, ktoré prezentovalo vedenie polície. Poukazuje na to, že nárast vykazovanej úspešnosti sa týka najmä bežných deliktov, ako je neodvedenie či nezaplatenie dane, ktoré polícii automaticky nahlasujú úrady a poisťovne. „Policajný zbor v týchto prípadoch rezignoval na vyhľadávaciu činnosť a plní skôr úlohu vymáhateľa štátnych pohľadávok. Páchateľ zaplatí dlžnú sumu v rámci účinnej ľútosti a vyhne sa trestu. Inštitúcie majú svoje peniaze a polícia si vykáže objasnený prípad, no sofistikovaná organizovaná kriminalita zostáva nepovšimnutá,“ vysvetľuje Karas mechanizmus, ktorým sa vládna moc snaží ohurovať verejnosť.
Skutočným dôkazom zlyhania je podľa Karasa dramatický pokles v odhaľovaní zložitých daňových podvodov. Kým v rokoch 2020 a 2021 sa vyšetrovalo 50 takýchto závažných prípadov ročne, v roku 2024 ich počet klesol na 11 a v roku 2025 je to len 14 prípadov. Tento stav je priamym dôsledkom likvidácie operatívy na NAKA a zmien na Kriminálnom úrade finančnej správy.
Viliam Karas uzatvára s varovaním, že kým sa vláda chváli teoretickou možnou záchranou 80 miliónov eur, Slovensko reálne prišlo o takmer 700 miliónov eur v dôsledku novely trestných kódexov a rozbitia špecializovaných tímov NAKA a KÚFS. Tieto prípady už s veľkou pravdepodobnosťou nikto nikdy nedošetrí.
Zároveň upozorňuje, že nový útvar UBOK má len výberovú pôsobnosť a slúži najmä prípadom, ktoré zaujímajú vládu, zatiaľ čo veľké celoslovenské kauzy sú odsunuté na krajské riaditeľstvá bez adekvátnych kapacít. Aktuálne propagačné aktivity štátu tak vníma len ako pokus o nápravu systému, ktorý súčasná moc sama rozvrátila.
Sme členmi Európskej ľudovej strany
We are members of European People’s Party