Ministri členských štátov EÚ dnes v Bruseli na Rade pre konkurencieschopnosť rokujú o čipoch, kritických surovinách aj o novom fonde pre konkurencieschopnosť. Ficova vláda pritom verejne nepovedala, s akými prioritami ide Slovensko do rokovaní. Kresťanskodemokratické hnutie preto prichádza s vlastnými prioritami a žiada vládu, aby ich v Bruseli presadzovala.
KDH upozorňuje, že podľa správy Európskej komisie o Slovensku za rok 2026 pochádzalo v roku 2024 až 44,5 percenta materiálových vstupov slovenskej ekonomiky z dovozu. Priemer EÚ je 22,4 percenta. Slovensko je tak od dovozu dvakrát závislejšie ako priemerná krajina únie a pri výpadkoch dodávok je extrémne zraniteľné. „Premiér sa rád oháňa slovom suverenita. Suverenita však nie je politika na štyri svetové strany ani väčšia závislosť od totalitných režimov. Suverenita znamená chrániť naše záujmy a záujmy našich firiem. Pýtam sa preto, čo robí vláda, aby sme boli menej zraniteľní,“ uviedla europoslankyňa a členka predsedníctva Európskeho parlamentu Miriam Lexmann.
Veľkú časť nových eurofondov má tvoriť Európsky fond pre konkurencieschopnosť. Má pomôcť európskym firmám rásť a presadiť sa na globálnych trhoch. Lexmann v Európskom parlamente spojila europoslancov najmä z Európskej ľudovej strany zo strednej a východnej Európy a spoločne presadili výhodnejšie podmienky pre firmy z nových členských krajín. „Svoju časť práce sme v Európskom parlamente urobili. Teraz je rad na vláde. Práve ona musí zabojovať, aby naše firmy vedeli z fondu efektívne čerpať. Zatiaľ od nej nepočujeme nič,“ dodala Lexmann.
Medzi priority, ktoré má podľa KDH vláda v Bruseli presadzovať, patrí aj zrušenie zákazu spaľovacích motorov pri revízii Green Dealu. Hnutie zároveň žiada, aby vláda jasne odmietla návrh Komisie na povinný podiel elektrických áut vo firemných flotilách. O tom, čo firma kúpi, nemá rozhodovať Brusel, ale firma sama. Pri čipoch, od ktorých závisí automobilový priemysel, vláde chýba stratégia, ako sa Slovensko zapojí do európskej výroby a výskumu.
KDH pripomína, že Portugalsko, Fínsko či Švédsko považujú suroviny za národnú prioritu. Slovensko má pritom zaujímavé ložiská antimónu, volfrámu, magnezitu či mastenca. „Surovinovú politiku sme neaktualizovali od roku 2004, teda 22 rokov. Slovensko je vulkanická krajina. Musíme ísť hlbšie a určite narazíme na zaujímavé ložiská. Prísne ekologické podmienky dnes nie je problém dosiahnuť. Chýba nám však ekonomický mozog štátu. Preto navrhujem zriadiť pod ministerstvom hospodárstva Analytický odbor surovinovej bezpečnosti a trhu, ktorý metodicky zastrešia IFP a ÚHP,“ uviedol podpredseda hospodárskeho výboru NR SR Rastislav Krátky.
Surovinovú politiku otvorí Krátky podrobne budúci týždeň v pléne Národnej rady. Od ministerstva hospodárstva KDH žiada aktualizovanú surovinovú stratégiu a zákony, pod ktorými môžu banky a investori financovať ťažbu na Slovensku. „Chýba nám aj funkčné projektové financovanie. Riziká musí niesť ten, kto ich vie najlepšie manažovať, či už bankové, geologické alebo regulačné. Preto musí štát urobiť poriadok v legislatíve a zrušiť nezmyselnú reguláciu. Vláda Roberta Fica namiesto toho robí zo Slovenska laboratórium, v ktorom testuje, koľko chaosu podnikatelia znesú. Iné krajiny otvárajú firmám dvere. My ich vyprevádzame,“ uzavrel Krátky.
Sme členmi Európskej ľudovej strany
We are members of European People’s Party