Už je to tu. Vláda včera priznala, že pri energiách nevie ako ďalej. Ministerka hospodárstva Denisa Saková na dnešnom rokovaní vlády v podstate priznala, že adresná energopomoc, správnejšie povedané energodotácie, je pre ňu veľkou neznámou. Ak sa má niečo rozhýbať, potrebuje schváliť zákon osobitný zákon na previazanie vládnych databáz a na zabezpečenie prístupu k potrebným informáciám od dodávateľov energií. Najlepšie, ak to bude hneď, nech sa zákon príjme v skrátenom legislatívnom konaní.
K tomuto dospela vláda po 17 mesiacoch od svojho nástupu, po dvoch ročných obdobiach, keď v časoch drsnej konsolidácie verejných financií rozhadzuje peniaze na plošné dotácie. A ešte sa zastropovanými cenami chváli cez reklamnú kampaň nadiktovanú Slovenskému plynárenskému priemyslu či priamo cez stranícke veľkoplošné plagáty materskej strany ministerky Sakovej.
Vlani na zasadnutiach parlamentného výboru pre hospodárske záležitosti som si s ostatnými poslancami od ministerky vypočul, že na scenároch adresných dotácií sa pracuje celý rok, je ich viac, pomaly stačí len vybrať si najvhodnejší. Potom prišlo decembrové Ficovo buchnutie do stola o zachovaní zastropovaných cien, ktoré v predstihu odznelo od predsedu vlády priamo na moju adresu na osobnom rokovaní o konsolidácii, keď som si dovolil túto tému otvoriť. Saková počúvla a ešte sa tým jej strana v reklamnej kampani vychválila.
Prečo je dnes vláda zrazu ochotná priznať si, že nemá kľúč na poskytovanie adresných energodotácií a potrebuje na to dokonca osobitný zákon? Tlačia ju stále vážnejšie chorľavejúce verejné financie. V tomto roku sa bezostyšne rozhodla vyhodiť na energodotácie vyše 300 mil. eur. No pri rastúcich nákupných cenách plynu to bude viac, možno aj 500 mil. eur. Ťažko sa vládnym politikom vysvetľuje, že na takúto sumu sa budú musieť v čase konsolidácie naloženej na plecia obyvateľov a zamestnávateľov poskladať všetci.
Ešte horšie sa ukazuje rok 2026. Ak by Ficova vláda, možno už v tomto volebnom roku, ostala pri plošnom dotovaní, podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by to stálo štátny rozpočet 600 mil. eur. Vo vláde to dobre vedia, ceny už budú musieť uvoľniť. Preto sa v zdôvodnení dnešného zákona odvolávajú na ešte vyššiu vyvolanú sumu 800 mil. eur, aby svojich voličov postupne pripravovali na to, že trojročná éra veľkoryso dotovaných cien sa skončí.
V KDH už roky hovoríme o tom, že ak chceme niekomu dotovať ceny energií, musí to byť adresné. Napokon nie je to nič výnimočné. Slovensko stále pred sebou tlačí povinnosť vyplývajúcu z prepisov EÚ definovať energetickú chudobu. Len vláda má na to kapacity a dostupné databázy, aby tak urobila. Preto ten dookola opakovaný apel KDH.
Zároveň dlhodobo v KDH presadzujeme, že jedným z najvhodnejších riešení, ako pomôcť ľuďom s vysokými pomerom výdavkov na energie, je znížiť ich spotrebu. Mierim tým na rozsiahlejšiu vládnu podporu na rekonštrukcie ich príbytkov, napríklad na zatepľovanie. Takéto peniaze by boli stopercentne rozumnejšie vynaložené ako plošné dotácie. Navyše by prispeli k obnove nehnuteľností a v starších domoch k ponuke nového bývania, ktoré je dnes pre mladé rodiny čoraz užším profilom.
Sme členmi Európskej ľudovej strany
We are members of European People’s Party