V KDH nie sme proti tomu, aby sa úspory zhromažďované na dôchodky zhodnocovali doma, na Slovensku. Musí však ísť o návratné, efektívne a nepredražené projekty, o čom máme v prípade súčasnej vlády pochybnosti. Ak by to vláda myslela s investíciami vážne a zodpovedne, dokázala by čerpať eurofondy, čo ale nedokáže. Rovnako by mala v časoch tvrdej konsolidácie šetriť na sebe a nie na obyvateľoch a podnikateľoch. V KDH sme ale zásadne proti skrátenému legislatívnemu konaniu, ktorým si chce vláda narýchlo a bez riadnej odbornej diskusie schváliť novelu zákona o stavebnom dôchodkovom sporení.
Najskôr dlhé čakanie a za pár dní má byť všetko „upečené“. Inak nemožno označiť zámer vlády nechať si v parlamente narýchlo schváliť zákon, aby sporitelia v druhom pilieri dôchodkového systému vliali čím skôr svoje peniaze do vládnych investičných projektov na nájomné byty, diaľnice či nemocnice.
Tento zhon je dôkazom, že vláde sa nedarí konsolidovať verejné financie. Je priznaním, že Slovensku stále nástojčivejšie chýbajú vládne a súkromné investície. Podnikatelia sú vystrašení z Kamenického zdieračskej transakčnej dane a obracajú v rukách každé euro, alebo uvažujú o presune aktivít do zahraničia. Vláda zasa nedokáže využiť aspoň to, čo jej v tejto situácii ostalo, a nevie čerpať eurofondy, ktoré stále slúžia ako dominantný zdroj verejných investícií na Slovensku.
Minister práce Erik Tomáš a vláda si chcú v cvale skráteného legislatívneho konania ešte na tejto schôdzi parlamentu nechať schváliť novelu zákona o starobnom dôchodkovom sporení, podľa ktorej by v priebehu niekoľkých mesiacov mohli správcovské spoločnosti posunúť do financovania vládnych projektov až 5 % prostriedkov sporiteľov, čo by predstavovalo 800 až 900 mil. eur.
Jozef Hajko, poslanec a ekonomický expert KDH: „Ak si kladieme otázku, čo ich núti k obídeniu riadneho legislatívneho procesu, do úvahy prichádza odpoveď, že ide o zachovanie aspoň akého-takého renomé v očiach finančných trhov, na ktoré je vláda pri ďalšom zadlžovaní Slovenska odkázaná. V nasledujúcich týždňoch sa očakáva prehodnotenie ratingu Slovenska najvýznamnejšou svetovou agentúrou Standard & Poor’s. Ak by jej hodnotenie kleslo o jeden či dva stupne, čo sa nedá vylúčiť, vládny dlh by to predražilo do nebezpečných úrovní a Slovensko tak budú čakať ešte tvrdšie konsolidačné opatrenia. Preto musí vláda zubami-nechtami ukázať nejakú schopnosť získať prostriedky na investície z domácich zdrojov.“
Použitie peňazí od sporiteľov v druhom pilieri dôchodkového zabezpečenia bude síce limitované a dobrovoľné, čo bolo vždy nevyhnutnou podmienkou, aby sa o tom dalo uvažovať, ale pre štát to nebude znamenať výhru. Potvrdili to predseda Asociácie dôchodcovských správcovských spoločností Miroslav Kotov, ktorý vyhlásil, že ak sa na vládnych projektoch budú podieľať, budú žiadať vyššie výnosy, ako dnes ponúka štát pri iných svojich dlhopisoch. Inými slovami, vo vládnych projektoch vidí zástupca sporiteľov riziko.
Znamená to, že vláda si bude musieť od sporiteľov požičiavať drahšie, ako to je bežné. A tieto predražené pôžičky raz budú musieť splácať všetci daňovníci, teda aj tí, čo so sporením na dôchodok nebudú mať nič spoločné. Vláda tak iba plošne prenáša bremeno do budúcna.
Sme členmi Európskej ľudovej strany
We are members of European People’s Party