Ak by predloženú novelu trestného zákona schválili aj s ustanovením o trestaní ľudí za šírenie nepravdivej informácie, tak sa môže stať, že jeho prvou obeťou bude práve predkladateľka – ministerka Kolíková. Uviedol to predseda KDH Milan Majerský.
„Viem si predstaviť, že niekto by mohol chcieť dať na ministerku Kolíkovú v tejto veci trestné oznámenie. Lebo vytváranie pocitu, že slobodný názor jednotlivca je hrozbou pre spoločenský poriadok a fungovanie právneho štátu, by mohol považovať za nebezpečnú dezinformáciu. Navyše s podtónom zastrašovania, čo nás mnohých v spomienkach vracia pred rok 1989,“ upozornil Majerský.
Podľa kresťanských demokratov je v súčasnosti dostatok poznatkov, že hrozbou nie sú jednotlivci prejavujúci iný názor, ale predovšetkým veľké online platformy, ktoré doposiaľ nevídaným spôsobom zmenili prísun a zdieľanie informácií vo verejnom priestore. Hoci sa nikdy netvárili, že ich poslaním je vyváženosť a objektívne informovanie svojich užívateľov, nie je dôvod nevnímať ich ako primárne zodpovedných za enormný nárast šírenia dezinformácií.
V dôsledku ich nedostatočného boja proti zámernému šíreniu hoaxov a konšpirácií sa dnes už dokonca otvorene hovorí o fenoméne, ktorý vážne ohrozuje demokraciu a demokratické procesy. Europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann, ktorá sa problematike už roky venuje, upozorňuje, že problém šírenia dezinformácií zvlášť v online priestore má nadnárodný rozmer, pre ktorý je treba hľadať globálne riešenia.
„KDH preto podporuje najmä spoločné európske úsilie riešiť ho efektívnou a vymožiteľnou právnou úpravou, o ktorej sa v súčasnosti na európskej pôde vedú intenzívne rokovania. Zásadné legislatívne zmeny regulácie veľkých online platforiem predstavujú návrhy nariadení o digitálnych službách a trhoch, ako aj o umelej inteligencii, ktorú dnes už programy na šírenie dezinformácií bežne využívajú,“ zdôrazňuje europoslankyňa s tým, že Slovensko musí byť intenzívne prítomné práve pri tomto európskom rokovacom stole.
„Ide totiž o globálnu hrozbu, ktorá spočíva v systéme nekontrolovaného šírenia dezinformácií v nových médiách. Preto kriminalizácia názoru jednotlivca nemôže tento problém odstrániť a legislatívny návrh ministerstva spravodlivosti v tejto skratkovitej podobe môže otočiť celú záležitosť dokonca proti slobode slova,“ približuje Miriam Lexmann.
KDH je znepokojené, že takýto prehnaný aktivizmus sa objavuje na politickej scéne čoraz častejšie. Predstavuje ešte väčšiu hrozbu ako účelovo prijímané rozhodnutia, ktoré majú vytvoriť isté výhody pre vybrané skupiny či politické ciele a sú do veľkej miery čitateľné. „Výsledkom neriadeného legislatívneho aktivizmu sú nekvalitné zákony, prijímané narýchlo, bez potrebnej širšej či odbornej diskusie zapojených strán. Výsledkom sú zneisťovanie, frustrácia a zhoršovanie spoločenskej klímy. Nehovoriac o následných problémoch s vymožiteľnosťou práva pri nejasne formulovaných ustanoveniach. Toto všetko, aj pri dobrom úmysle, môže nakoniec viesť ku zneváženiu autority právneho poriadku a k oslabovaniu podstaty právneho štátu. A to je oveľa väčšia hrozba pre Slovensko než občan vyjadrujúci názor, aj keď nesprávny či nepravdivý„, upozorňuje Milan Majerský.
Člen predsedníctva KDH, profesor práva a bývalý dekan právnickej fakulty Marek Šmid dáva v takejto citlivej otázke prednosť odbornému pohľadu pred politickým. „Nové pravidlo by muselo byť veľmi precízne formulované tak, aby sa neposkytol iný možný výklad než ten, ktorý zachová podstatu a zmysel slobody prejavu, pričom obmedzenia práv sa môžu použiť len na ustanovený cieľ,“ vysvetľuje.
Už dnes je podľa neho zámer šíriť poplašnú správu trestný a určovať, či ide o nepravdivú informáciu v trestnom konaní, je zneužiteľné. „Názory sa však v tomto rôznia a zdá sa, že sa tu vyžaduje hlbšia diskusia v odbornej i laickej verejnosti, pretože ide o trestnosť vzťahujúcu sa na výkon ľudských práv, a to je skutočne vážna vec, na ktorú treba široký konsenzus. Z pohľadu Rady Európy, ako aj ľudskoprávneho rámca OSN, výkon slobody prejavu zahŕňa aj povinnosti a môže podliehať obmedzeniam, ktoré ustanovuje zákon, a ktoré sú nevyhnutné aj v záujme ochrany zdravia. Ide o zaujímavú a málo známu myšlienku, že práva sú len jednou stranou povinností,“ uzatvára Šmid.
