Pri schvaľovaní štátneho rozpočtu chýbala zodpovednosť a Slovensko sa ďalej zadlžuje. Budúci rok o ďalších 5 miliárd eur s tým, že dlh krajiny je už vyšší ako 60 % HDP. Pri takomto čísle by nás v roku 2009 neprijali do eurozóny a boli by sme podobne problémovým členom ako v tom čase Grécko. Upozorňuje na to Kresťanskodemokratické hnutie.
Strana uvádza, že vláda neberie do úvahy aktuálny vývoj, teda zmrazenie rastu HDP v 3. štvrťroku, opakovaný pokles priemyselnej produkcie v jesenných mesiacoch, stúpajúce ceny energií a najvyššiu mesačnú infláciu za posledných 17 rokov.
„Pri prerokúvaní rozpočtu o tom vláda nediskutovala, nehovorila o rizikách, ktoré z toho vyplynú v dosahoch na príjmy – pokles daňových výnosov – a i na výdavky štátneho rozpočtu, ako napríklad na kompenzovanie energetickej chudoby,“ prezentuje predseda Konzília KDH Peter Belinský názor ekonomickej odbornej skupiny hnutia. Vláda sa spolieha takmer až pri štvrtine príjmov štátneho rozpočtu na eurofondy a Plán obnovy.
Podľa kresťanských demokratov sú pritom oba zdroje ohrozené. V prvom prípade pre pretrvávajúcu neschopnosť čerpať eurofondy, v druhom prípade pre neschopnosť realizovať avizované reformy.
„Na pandémiu môže ísť tento rok vyše 4 miliardy eur. Budúci rok sa plánuje menej ako 1 miliarda eur, pričom nevieme, ako sa budú pandémia a jej dôsledky vyvíjať. Je celkom možné, že vláda budúci rok schváli rekonštrukciu rozpočtu s neblahým dosahom na verejné financie – podobne, ako to spravila tento rok,“ upozorňuje KDH. Vláda si máji 2021 schválila vyššie výdavky o 3,7 miliardy eur, čo v rovnakom objeme priamo zvyšuje deficit.
„S expandujúcimi výdavkami v rozpočte na rok 2022 vláda nespája nevyhnutné reformy. Preto je vysoko pravdepodobné, že vyrovnaný rozpočet za jej vládnutia ostane iba snom. Dlhovú brzdu neprispôsobuje aktuálnym pomerom. Zadlžovanie verejných financií pokračuje,“ uzatvára Belinský názor ekonómov pri KDH.
