KDH žiada rýchlu adresnú pomoc, zákon o energetickej chudobe i solidaritu EÚ pri plyne

Vláda musí prestať vajatať a urýchlene prijať opatrenia proti drahým potravinám a energiám. Štát by mal adresne pomôcť najzraniteľnejším obyvateľom sociálnymi dávkami, prijať zákon o energetickej chudobe, masívnejšie podporiť obnovu rodinných domov a v prípade zastavenia dodávok plynu či ropy z Ruska vyrokovať solidaritu EÚ pri náhradných zdrojoch. Zdôrazňuje to Kresťanskodemokratické hnutie s tým, že v dobe nevýhodného konkurenčného prostredia by mohlo Slovensko po vzore okolitých krajín dočasne znížiť aj DPH na potraviny, gastro či cestovný ruch. Zdroje sú podľa hnutia po lepšom výbere daní v štátnom rozpočte.

Uprostred veľkých skúšok štát musí pomôcť domácnostiam, podnikom i verejnému sektoru preklenúť zložité obdobie. Rozhodujúce je konať rýchlo,“ apeluje predseda KDH Milan MAJERSKÝ. Hoci SR podľa hnutia do tohto stavu doviedli najmä predošlé vlády Roberta Fica a medzinárodný vývoj, „je povinnosťou tejto vlády konať, aby Slovensko čím skôr opustilo trojicu štátov EÚ, ktorá má v parite kúpnej sily najnižší hrubý domáci produkt na obyvateľa,“ uvádza Majerský.

Účinným postupom je podľa KDH adresne pomôcť občanom, na ktorých dopadajú cenové nárasty najvýraznejšie, a to formou posilnených existujúcich alebo nanovo zriadených sociálnych dávok. „Takáto pomoc by bola cielená a zamedzilo by sa ňou plytvaniu peniazmi, lebo by ju dostali len tí, čo ju nevyhnutne potrebujú,“ vysvetľuje ekonomický expert KDH Jozef HAJKO.

KDH už vlani vyzvalo vládu, aby prijala zákon definujúci energetickú chudobu.Ak by sme dnes mali takýto mechanizmus, na rastúce ceny energií by boli pripravené postupy. Cez osobitnú pomoc by sa systémovo, pružne a efektívne zmierňovali dosahy stúpajúcich cien na energeticky ohrozených obyvateľov,“ zdôrazňuje Hajko. Energetická chudoba musí byť pre vládu podľa KDH priorita tak pre prijímanie súčasných opatrení, ako aj vzdialenejšiu budúcnosť. Podľa varovania Úradu pre reguláciu sieťových odvetví možno totiž v budúcom roku čakať ďalšie zvýšenie cien energií o desiatky percent.

Kresťanskí demokrati ďalej uvádzajú, že jedným z riešení aktuálnej situácie by mohlo byť aj dočasné zníženie dane z pridanej hodnoty na potraviny, gastro a cestovný ruch. Podľa hnutia ide o podobné opatrenie, aké prijali okolité štáty, čím vystavili Slovensko do nevýhodného konkurenčného postavenia, a to najmä v prihraničných oblastiach. Z hľadiska podnikateľov by bolo podľa hnutia najefektívnejším a okamžitým riešením časovo vymedzené výrazné zníženie spotrebnej dane na pohonné hmoty.

KDH víta zafixovanie cien elektriny pre domácnosti a malé podniky zo strany Slovenských elektrární na roky 2023 a 2024. „Toto opatrenie sa však netýka väčších odberateľov, a preto možno očakávať, že zvýšené náklady na elektrinu sa prenesú do cien produktov pre spotrebiteľov a prispejú k ešte vyššej inflácii,“ uvádza Hajko.

Ako ďalej zdôrazňuje, vláda by mala prijať ďalšie kroky, ktoré budú súvisieť s dostatočnou dostupnosťou a spoľahlivosťou dodávok energonosičov, najmä zemného plynu. „Ak pôjde Európska únia cestou výrazného obmedzenia či zastavenia dodávok uhlia, zemného plynu či ropy z Ruska, Slovensko by to malo akceptovať, ale zároveň ako jeden z najodkázanejších štátov na ruské suroviny by sa malo domôcť solidárneho prístupu ďalších členov EÚ, aby mu za netrhanie jednoty v ťažkej situácii pomohli,“ podčiarkuje Hajko.

Vláda podľa KDH musí pri spoločných európskych i vlastných postupoch brať do úvahy potreby slovenskej ekonomiky, ktorá je výrazne závislá od zemného plynu. Z dodávok plynu 40 % spotrebúva priemysel, ktorý zabezpečuje zamestnanosť, a ďalších 44 % spotrebujú na vykurovanie domácnosti. Kým v priemysle je efektívnejšie využívanie energií behom na dlhú trať, ktorý treba podstúpiť, v domácnostiach sa dá postup zrýchliť, apeluje hnutie.

Kresťanskí demokrati vítajú rozbiehajúci sa program obnovy rodinných domov, financovaný z Plánu obnovy, ktorý je zameraný na výrazné zníženie spotreby energie. Považujú ho však za nedostatočný, lebo sa dotkne iba 3 % takýchto nehnuteľností. „Vláda by mala bezodkladne preskupiť peniaze nedostatočne čerpaných eurofondov na masívnu podporu okresania energetickej náročnosti budov, lebo toto je najschodnejšia cesta, ako výrazne znížiť spotrebu zemného plynu na Slovensku,“ približuje Hajko. 

Expert KDH na ekonomiku zároveň vysvetľuje, že opatrenia na zmiernenie dopadov zdražovania môže vláda do veľkej miery vykryť štátnym rozpočtom. Za prvé tri mesiace tohto roka malo ministerstvo financií oproti rovnakému obdobiu vlaňajška vyšší výber DPH o 321 miliónov eur a spotrebných daní o 85 miliónov eur. „To vysoko predstihlo pôvodné očakávania. Peniaze, ktoré vláda získala na dani z pridanej hodnoty v dôsledku zvýšených cien komodít, by sa mali vrátiť naspäť obyvateľom vo forme cielenej podpory tých najchudobnejších,“ adresuje Hajko výzvu KDH vláde. Nevyhnutnosť vládnych opatrení je o to väčšia, že Slovensko má v porovnaní s okolitými štátmi (okrem Ukrajiny) najnižšiu mzdovú a najvyššiu cenovú úroveň.

Zdieľanie článku

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on whatsapp
WhatsApp
viac článkov

Súvisiace články

Dostávajte nové info

Ste zvedaví na naše riešenia? Nechajte nám svoj e-mail a naše návrhy si v schránke nájdete vždy čerstvé.