Tridsaťtri rokov od Nežnej revolúcie je dostatočný čas na to, aby Slovensko konečne vybudovalo národné múzeum obetí komunizmu. Zvlášť v období značnej radikalizácie spoločnosti by múzeum varovalo verejnosť pred návratom do totality a vláda Eduarda Hegera by sa za jeho zriadenie mala jasne zasadiť. Pri príležitosti výročia Novembra 1989 to vyhlásilo Kresťanskodemokratické hnutie, ktoré zároveň vyzýva verejných predstaviteľov, aby vrátili úctu k opačnému názoru a konštruktívny dialóg do politickej komunikácie a verejného života.
„Národné múzeum obetí komunizmu by bol jeden z dôležitých prvkov, ktorý by upozorňoval, že život v slobode nie je samozrejmý a varoval by pred hrôzami návratu k totalitnému režimu. Spomínali by sme si tak na ľudí, ktorí trpeli v období zločineckého komunistického režimu v rokoch 1948 až 1989 a ktorí sa významne podieľali na tom, že tento režim napokon padol,“ uviedol predseda KDH Milan MAJERSKÝ.
Vláda podľa neho nemá na čo čakať a s úctou k obetiam našich predkov i vedomá si obáv z radikalizácie spoločnosti by mala čo najskôr vykonať konkrétne kroky, aby múzeum v dohľadnej dobe naozaj vzniklo.
„Komunistická diktatúra v rokoch 1948 až 1989 zasiahla vo vtedajšom Československu všetkých občanov, najmä však tých, ktorí sa jej snažili vzoprieť. Za toto obdobie odsúdili a uväznili na Slovensku vyše 70-tisíc ľudí. Mnohí sa už nevrátili späť a vo väzení umreli. Neoprávnené rozsudky smrti vykonal režim nad piatimi desiatkami ľudí. Nútenými prácami prešlo vyše 13-tisíc občanov. Režim internoval takmer 5-tisíc rehoľníčok a rehoľníkov,“ priblížil člen vedenia KDH a historik Jozef HAJKO.
Hnutie KDH, ktoré – ako jediná z dnes pôsobiacich politických strán – vzišlo z pôsobenia podzemnej cirkvi a hodnôt Nežnej revolúcie, zdôrazňuje, že vybudovanie národného múzea obetí komunizmu prispeje k zveľadeniu historickej pamäte medzi občanmi Slovenskej republiky, čo sa ukazuje ako stále naliehavejšie.
Kresťanskí demokrati zároveň vyzývajú všetkých verejných predstaviteľov na Slovensku, aby do politickej komunikácie a verejného života vrátili úctu k opačnému názoru a konštruktívny dialóg.
„33 rokov od Nežnej revolúcie je naša spoločnosť silno rozdelená na pozadí viacerých tém, ako sú napríklad pandémia, vojna na Ukrajine či radikalizácia mládeže. K polarizácii výrazne prispievajú politici, ktorí často arogantne získavajú politické body na rozdeľovaní a znevažovaní tých, ktorí majú iný názor alebo odlišný postoj. Toto uprednostňovanie konfliktov, nezmyselných hádok a osočovania zo strany verejných predstaviteľov vedie k rastu napätia a neistoty ľudí. Je povinnosťou politikov zastaviť to, kým je čas,“ apeluje podpredseda KDH Marián ČAUČÍK.
V novembri 1989 podľa neho chcela spoločnosť nielen zmenu od totalitného systému k demokracii. Ale aj zmenu od vulgárnej politiky a arogancie moci jednej strany ku kultivovanému dialógu a sile slušného hlasu každého občana. „Dnes viac ako inokedy potrebujeme všetci počuť rozhodný hlas politických aj nepolitických autorít, ktorý nás bude inšpirovať k zmiereniu a pokoju. Potrebujeme nádej, z ktorej môže vyrásť vízia pre našu krajinu ako dobré miesto pre život,“ uzavrel Čaučík.
