Návrh rozpočtu verejnej správy na budúci rok vyznieva skôr ako návod na vstup Slovenska do rozpočtového provizória, rezort financií ho nemôže brať vážne. Igor Matovič nielenže nezodpovedne nahradil poctivú analýzu a opatrenia okrúhlym nič nehovoriacim číslom, ale navyše uťahuje kohútiky na nesprávnych miestach, keď ešte viac prehĺbi problémy zdravotníctva v kríze. Uviedol to ekonomický expert a člen vedenia KDH Jozef Hajko s tým, že hnutie očakáva rýchle predloženie nového zodpovedného rozpočtu.
„Naozaj chce ministerstvo financií vstúpiť do nového roka s rozpočtovým provizóriom? Lebo návrh budúcoročného rozpočtu je pozvaním pre parlament neschváliť ho, keďže nerešpektuje platné zákony, ani vlastné pravidlá,“ vysvetľuje Hajko, podľa ktorého politikárčenie v spravovaní verejných peňazí dosiahlo novú dimenziu.
Návrh štátneho rozpočtu podľa neho ignoruje zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Lebo ak by ho na ministerstve Igora Matoviča brali do úvahy, museli by počítať s tým, že od mája 2023 padnú z dôvodu vysokého zadlženia štátu všetky výnimky, vláda bude musieť žiadať o vyslovenie dôvery v parlamente a potom prísť s návrhom vyrovnaného rozpočtu.
„Jediným spôsobom, ako sa vyhnúť tomuto scenáru, by bolo schválenie novely zákona o dlhovej brzde, ktorá leží v parlamente už dva roky a ktorú doteraz neprijali pre odpor SaS. Keďže však s Richardom Sulíkom sa Matovič s veľkou pravdepodobnosťou nedohodne a na úrodnú pôdu nepadne ani neprijateľný návrh štátneho rozpočtu, minister financií počíta v roku 2023 s rozpočtovým provizóriom,“ tvrdí Hajko.
Keďže schválené vládne výdavky nestačia už tento rok, Hajko upozorňuje, že ak by sa malo v rovnakých číslach postupovať aj v budúcom, štát sa dostane do existenčných problémov. Takéto konanie je podľa KDH v čase vysokej inflácie, energetickej krízy, dobiehajúcej pandémie koronavírusu a hroziaceho kolapsu zdravotníctva vrcholne nezodpovedné. Slovensko vrhá do viacnásobnej krízy – politickej, ekonomickej, zdravotnej a sociálnej.
„Ak to vláda myslí s republikou vážne, musí z toho nájsť cestu von. Vládni politici musia dosiahnuť prijatie novely zákona o dlhovej brzde a minister financií musí predložiť taký návrh štátneho rozpočtu, podľa ktorého sa bude dať v roku 2023 reálne postupovať. A pritom bude rešpektovať výdavkové limity tak, ako si to vládni poslanci schválili v parlamente. Nebude to ľahké, nápor na vonkajšie zdroje je enormný,“ upozorňuje Hajko.
Ako ďalej dodáva, ministerstvo financií ráta podľa súčasného predloženého návrhu s ďalším zadlžovaním, keďže na každé štvrté vynaložené euro zo štátneho rozpočtu si požičia. Keď k tomu pripočítame, že každé ďalšie štvrté euro bude z európskych zdrojov, potom prídeme k záveru, že táto vláda si vie zabezpečiť z vlastných zdrojov peniaze iba na polovicu svojich výdavkov. „Spod periny, ktorou sa zakrývame, nám trčí pol tela, a aj to nevieme, či ju z nás nadobro nestrhnú ďalšie nezodpovedné kroky vlády,“ zdôrazňuje Hajko.
V takejto situácii vláda stále vajatá s opatreniami na zmiernenie dosahov drahých energií a ministerstvo financií si jednoducho napíše do návrhu štátneho rozpočtu, aby mu parlament schválil na budúci rok okrúhlu sumu 3,5 miliardy eur. „Žiadna analýza, žiadne konkrétne opatrenia, len miliardové čísla. Nikto netuší, kam peniaze pôjdu, ako sa použijú. Vieme iba to, že pod palcom ich bude mať minister financií,“ vyjadruje obavy ekonomický expert.
Ako dodáva, na druhej strane Igor Matovič uťahuje kohútiky na nesprávnych miestach. „Rezort zdravotníctva posiela do provizória už dnes, keď mu hodlá budúci rok ponechať platby za poistencov štátu na úrovni tohto roka. Bez ohľadu na tohtoročnú poddimenzovanosť a rastúcu infláciu. Vyvolávať v časoch hromadných výpovedí lekárov v zdravotníctve neistotu je ako prilievanie oleja do ohňa. Tak sa seriózna vláda nespráva,“ uzatvára Hajko.
