Novela zákona o národných parkoch má vážne nedostatky, nik netuší, čo prinesie

Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) volá po lepšej ochrane prírody v národných parkoch, poslanecká novela zákona v aktuálnom znení to však nezabezpečí. Zato sa neštandardnými procesmi a nedostatkami vyvoláva rastúce napätie, upozorňuje podpredseda KDH Marián Čaučík. Kresťanskí demokrati opätovne žiadajú stiahnuť poslanecký návrh zákona.

Presunúť štátne pozemky v národných parkoch z gescie ministerstva pôdohospodárstva pod envirorezort podľa KDH nerieši skutočné problémy v národných parkoch a vyvoláva veľkú neistotu u dotknutých subjektov.  

,,Zdá sa pánovi ministrovi, že Slovensko je ešte málo rozdelené, keď sa ani nepokúša nájsť dohodu? Zjednotiť správu národných parkov je potrebné, no týmto návrhom zákona sa to vôbec nevyrieši. Je nutné otvorene a poctivo rokovať s vlastníkmi a obhospodarovateľmi lesov, keďže napríklad v TANAP-e je až polovica územia v rukách neštátnych vlastníkov,“ približuje Čaučík.

Ďalší problém vidí v tom, že len presunom správy majetku z jedného ministerstva na druhé sa nezabezpečí ochrana a dobrá správa vzácnych území. ,,Minister Budaj hovorí o systémových zmenách, no chýba jasná koncepcia, čo sa vlastne bude diať po prijatí zákona,“ upozorňuje podpredseda KDH na príliš veľa otáznikov pri realizácii zákona v praxi.

Lesníci, poľnohospodári, starostovia a obyvatelia obcí, ktorých životy aj živobytie úzko súvisia s územím národných parkov, majú oprávnené obavy a neistotu z toho, čo bude ďalej. Takéto vážne rozhodnutia majú byť výsledkom odborného širšieho dialógu, nie nedomysleného direktívneho rozhodnutia,“ zdôrazňuje Čaučík. Prijatie zákona v tejto podobe podľa neho nezabezpečí kvalitnejšie procesy a ochranu prírody a krajiny na Slovensku.

KDH upozorňuje aj na otázky ohľadom zonácie národných parkov na Slovensku. ,,Ak zákon prejde, dá sa očakávať, že rezort životného prostredia bude v národných parkoch presadzovať bezzásahovosť na výrazne väčšom území. To môže znamenať veľké obmedzenia aj pre neštátnych vlastníkov. Napríklad pri úmyselnom nespracovaní veternej kalamity v smrekových porastoch je veľmi veľká pravdepodobnosť kalamitného rozšírenia lykožrúta aj na okolité neštátne porasty. Vymáhanie odškodnenia od štátu je v takýchto prípadoch veľmi zložité,“ vysvetľuje člen odbornej skupiny KDH pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie Ladislav Rosival.

Očividný je aj nesúlad v názoroch na novelu zákona medzi dvoma kľúčovými rezortmi. Vyplýva to z medzirezortného pripomienkovania zo strany ministerstva pôdohospodárstva, ktoré s návrhom novely nesúhlasí a vidí zásadný rozpor s programovým vyhlásením vlády a jej envirostratégiou.

Zdieľanie článku

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on whatsapp
WhatsApp
viac článkov

Súvisiace články

Dostávajte nové info

Ste zvedaví na naše riešenia? Nechajte nám svoj e-mail a naše návrhy si v schránke nájdete vždy čerstvé.