17. februára 1990 sa konal ustanovujúci Snem KDH v Nitre, na ktorom sa zúčastnilo takmer 1 200 delegátov a hostí. Za prvého predsedu bol zvolený Ján Čarnogurský.
8. a 9. júna 1990 sa konali prvé slbodoné voľby, po ktorých KDH obsadilo V SNR 31 kresiel, v oboch snemovniach FZ spolu 25 kresiel. Vo vláde malo sedem ministrov.
Druhý snem KDH sa uskutočnil 3. novembra 1990 v Košiciach za účasti takmer tisícky delegátov a hostí. Za predsedu hnutia snem potvrdil Jána Čarnogurského.
Po rekonštrukcii vlády SR v apríli 1991 sa predsedom vlády SR stal Ján Čarnogurský a nahradil tak Vladimíra Mečiara.
V poradí tretí Snem Kresťanskodemokratického hnutia sa konal 9. a 10. novembra 1991 v Žiline. Za predsedu bol opäť zvolený Ján Čarnogurský (288 hlasov z 354), jeho protikandidátom bol Ján Klepáč.
Po parlamentných voľbách v roku 1992 sa hnutie ocitlo po prvý krát v opozícii.
Bolo rozhodnuté o vzniku samostatnej Slovenskej republiky od 1. 1. 1993. Po voľbách v roku 1992 začal v hnutí proces vnútorného prebudovania na politickú stranu.
Na mimoriadnom sneme v Trnave v marci 1992 vstúpil do KDH predseda SNR František Mikloško.
V roku 1994 po strate vládnej väčšiny vznikla polročná vláda širokej koalície, ktorej súčasťou bolo aj KDH.
V jesenných voľbách opäť zvíťazilo HZDS a KDH opäť prešlo do opozície.
Od tej chvíle sa hnutie stalo hlavnou opozičnou silou.
Obdobie zápasu o charakter mladého štátu, jeho smerovanie a ďalšie perspektívy.
KDH odmietlo cestu do slepej uličky pre Slovensko a trpezlivo organizovalo všetky demokratické sily v spoločnosti.
Na banskobystrickom sneme v roku 1996 bol Ján Čarnogurský opäť zvolený za predsedu. Jeho protikandidátom bol Mikuláš Dzurinda.
Pád Mečiarovej vlády po voľbách v roku 1998 a vznik širokej koalície umožnil návrat Slovenska na cestu k demokracii a do európskych a euroatlantických štruktúr. Keďže v týchto voľbách kandidáti KDH kandidovali za formálnu stranu SDK, vnútorne to bolo obdobie zápasu o zachovanie identity KDH.
Po vnútornom zápase a odchode časti členov do SDK, hnutie ustálo zápas o svoju identitu a na trenčianskom sneme v roku 2000 bol zvolený po Jánovi Čarnogurskom za predsedu hnutia Pavol Hrušovský.
Vznikla krajská samospráva.
Po parlamentných voľbách v roku 2002 mohla ďalej pokračovať stredopravá koalícia, ktorej súčasťou bolo KDH. Bolo to obdobie najrýchlejšieho hospodárskeho rastu Slovenska. Predseda hnutia bol súčasne predsedom parlamentu.
Čas spoluzodpovednosti hnutia za Slovensko. V roku 2004 predseda NR SR Pavol Hrušovský prináša slovenskú vlajku pred budovu Európskeho parlamentu v Štrasburgu pri príležitosti vstupu Slovenska do EÚ. Ján Figeľ sa stal prvým slovenským eurokomisárom.
Heslo ružomberského snemu z roku 2005 vystihuje toto obdobie: Chceme dávať Slovensku stabilitu a charakter.
Po parlamentných voľbách v roku 2006 sa po ôsmich rokoch hnutie stalo opäť opozičnou stranou. Vnútorne to bol personálny i programový zápas.
Na prešovskom sneme v roku 2007 obhájil Pavol Hrušovský po súťaži s Vladimírom Palkom post predsedu hnutia.
Obdobie konštruktívnej opozície. Na nitrianskom sneme v roku 2009 bol zvolený za predsedu hnutia Ján Figeľ s programom ”Kontinuita a zmena“.
Po parlamentných voľbách v roku 2010 vstúpilo hnutie do stredopravej vládnej koalície premiérky Ivety Radičovej, ktorá mala tesnú parlamentnú väčšinu a tvorilo ju priveľa politických subjektov.
Dvadsiate výročie vzniku oslávilo hnutie na sneme v Žiline a koncom roka sa konal snem po prvýkrát v Bratislave.
Po rozpade Radičovej vlády ziskala strana Smer-SD v predčasných voľbách v roku 2012 väčšinu a sama vytvorila vládu. Na sneme hnutia v Ružomberku bol zvolený predseda Ján Figeľ a šiesti podpredsedovia na obdobie 4 rokov.
Základom politiky hnutia je budovanie alternatívy pre Slovensko s dôrazom na pro-rodinnú politiku. V prezidentských voľbách 2014 bol kandidátom hnutia Pavol Hrušovský.
V parlamentných voľbách v roku 2016 sa hnutie prvýkrát od svojho vzniku nedostalo do NR SR, keď získalo 4,94 % hlasov.
Predseda Ján Figeľ krátko po voľbách na svoju funkciu abdikoval. V júni 2016 sa stal novým predsedom KDH Alojz Hlina.
5. novembra 2017 sa stal Milan Majerský predsedom Prešovského samosprávneho kraja.
Alojz Hlina obhájil post predsedu na ružomberskom sneme.
Na sneme v Zuberci predstavilo KDH programový dokument Oslava rodiny.
Vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019 získalo KDH dva mandáty. Europoslancami sa stali Ivan Štefanec a Miriam Lexmann, ktorá svoj mandát mohla začať vykonávať až po Brexite.
KDH v parlamentných voľbách vo februári 2020 získalo 4,65 % hlasov a opäť sa mu nepodarilo dostať do parlamentu.
Alojz Hlina odstúpil z funkcie predsedu strany.
Na sneme hnutia v auguste 2020 bol za predsedu KDH zvolený Milan Majerský.
V apríli 2021 predstavilo hnutie nové logo a víziu postavenú na troch pilieroch - obnove dôvery obyvateľov v štát, na blízkosti politikov k ľuďom a na dôstojnom živote obyvateľov Slovenska. Pre členov KDH predstavujú tieto zmeny začiatok prípravy na voľby do NR SR v roku 2024.
Pred voľbami sa KDH rozhodlo kandidovať samostatne, posilnené o osobnosti z konzervatívneho a kresťanského prostredia.
Vo voľbách v septembri 2023 hnutie získalo 6,82 % a vrátilo sa po siedmich rokoch do parlamentu.
Na sneme v Žiline post predsedu obhájil Milan Majerský.
Podpredsedami hnutia sa stali Marián Čaučík, Igor Janckulík a exminister spravodlivosti Viliam Karas.
Vo voľbách do Európskeho parlamentu získalo KDH iba jeden post. Svoj mandát obhájila Miriam Lexmann.
Sme členmi Európskej ľudovej strany
We are members of European People’s Party