17. februára 1990 sa konal ustanovujúci Snem KDH v Nitre, na ktorom sa zúčastnilo takmer 1 200 delegátov a hostí. Za prvého predsedu bol zvolený Ján Čarnogurský.
8. a 9. júna 1990 sa konali prvé slbodoné voľby, po ktorých KDH obsadilo V SNR 31 kresiel, v oboch snemovniach FZ spolu 25 kresiel. Vo vláde malo sedem ministrov.
Druhý snem KDH sa uskutočnil 3. novembra 1990 v Košiciach za účasti takmer tisícky delegátov a hostí. Za predsedu hnutia snem potvrdil Jána Čarnogurského.
Po rekonštrukcii vlády SR v apríli 1991 sa predsedom vlády SR stal Ján Čarnogurský a nahradil tak Vladimíra Mečiara.
V poradí tretí Snem Kresťanskodemokratického hnutia sa konal 9. a 10. novembra 1991 v Žiline. Za predsedu bol opäť zvolený Ján Čarnogurský (288 hlasov z 354), jeho protikandidátom bol Ján Klepáč.
Po odchode politickej platformy na čele s Jánom Klepáčom bol na 28. marca do Trnavy zvolaný mimoriadný snem.
Istým povzbudením v tejto situácii bola udalosť z 10 marca, kedy predseda SNR František Mikloško oznámil svoj odchod z VPN a vstup do KDH. 1. apríla sa stala členkou KDH spisovateľka Hana Ponická.
V druhých slobodných voľbách konaných 5. a 6. júna získalo Kresťanskodemokratické hnutie 18 poslaneckých miest a v oboch snemovniach FZ spolu 14 poslaneckých miest.
Vládne strany v Čechách ODS a na Slovensku HZDS sa dohodli na rozdelení ČSFR. KDH si bolo vedomé tejto reality, ale usilovalo sa o to, aby sa tak stalo z vôle občanov, preto 16. júla navrhlo KDH vo FZ referendum o tejto otázke, návrh však nebol prijatý.
Rada KDH prijala stanovisko, aby KDH presadzovalo prijatie tzv. dočasnej ústavy SR, aby sa k dohodnutému termínu zániku ČSFR 1. 1. 1993 pripravila kvalitná. HZDS, SNS a SDĽ sa však dohodli inak a 1. septembra bola nimi prijatá v SNR Ústava Slovenskej republiky. Poslanci KDH hlasovali nie proti princípu prijatia ústavy, ale proti tomuto konkrétnemu návrhu a následne zverejnili svoje hlavné výhrady proti jednotlivým ustanoveniam.
V poradí už piaty Snem KDH sa konal 19. septembra 1992 v Poprade.
S príchodom Nového roka 1993 zanikla Česká a Slovenská federatívna republika a vznikli jej dva nástupnícke štáty - Slovenská republika a Česká republika. Kresťanskodemokratické hnutie malo inú predstavu o budovaní slovenskej štátnosti, ale vznik Slovenskej republiky ako samostatného štátu plne akceptovalo a rozhodlo sa venovať všetky svoje sily v prospech rozvoja Slovenska ako demokratického, právneho a prosperujúceho štátu.
Pred nastávajúcou voľbou hlavy štátu v NR SR predstavilo KDH 14. januára svojho kandidáta na funkciu prezidenta SR, ktorým bol MUDr. Anton Neuwirth.
23. a 24. októbra sa konal šiesty celoslovenský Snem Kresťanskodemokratického hnutia v Ružomberku. KDH sa počas neho prezentovalo po prvýkrát vo svojej modrej farbe, s novým logom. Najvýznamnejším hosťom snemu bol prezident SR Michal Kováč. Prezident spomenul, že myšlienka samostatného Slovenska sa zrodila práve na pôde KDH a vyzdvihol zásluhy hnutia pri začleňovaní SR do medzinárodných štruktúr. Snem zvolil MUDr. Antona Neuwirtha za čestného predsedu KDH.
Poslanec za KDH Ladislav Pittner podal návrh na vyslovenie nedôvery premiérovi V. Mečiarovi, ktorý po trojdňovom rokovaní prešiel 11. marca, čím odstúpila celá vláda. Prezident poveril Jozefa Moravčíka 15. marca zostavením novej vlády, v ktorej malo KDH päť kresiel.
Tretie parlamentné voľby prebehli v dňoch 30. septembra a 1. októbra 1994. V nich zvíťazilo presvedčivo HZDS ziskom 35 % hlasov, Spoločná voľba /koalícia 4 ľavicových strán na čele s SDĽ/ získala 10,41 % , 10,18 % Maďarská koalícia, 10,08 % KDH, 8,57 % DÚ, 7,34 % ZRS a 5,4 % SNS. Za KDH bolo do NR SR zvolených 17 poslancov, z toho Ľubo Roman ako nezávislý a Ján Lángoš.
3. decembra sa v Košiciach uskutočnil v poradí už siedmy Snem KDH.
Sme členmi Európskej ľudovej strany
We are members of European People’s Party