Vláda musí pomôcť domácnostiam vykurujúcim tuhým palivom pred krízovou zimou. Deficit palivového dreva a veľký dopyt po ňom rekordne dvíha ceny a rizikom je aj jeho nedostatok. V reakcii na to mnohé domácnosti siahajú po krajnom riešení a plánujú vykurovať materiálmi škodlivými pre životné prostredie. Je najvyšší čas zasiahnuť a nájsť riešenie, upozorňuje Kresťanskodemokratické hnutie.
,,Ľudia potrebujú akútne vyriešiť, ako si zabezpečia drevo na vykurovaciu sezónu. Nemajú to však vo vlastných rukách. Ak im v tejto krízovej situácii nepomôže štát, nielenže budú ľudia existenčne ohrození, ale envirorezort sa môže pripraviť na ďalšie problémy. Už dnes máme indície, že pokiaľ nebude dostatok palivového dreva, ľudia budú páliť iné materiály, škodlivé pre životné prostredie,“ vysvetľuje starosta najsevernejšej slovenskej obce Oravská Polhora a žilinský krajský tajomník KDH Michal STRNÁL.
S neúmerne rastúcimi cenami energií a plynu sa už týždne zvyšuje záujem domácností o palivové drevo. ,,Preto je ťažké pochopiť, prečo vláda stále nemá riešenie pre občanov odkázaných na palivové drevo a ponecháva ich uprostred vážnej krízy samých na seba,“ uviedol podpredseda KDH Igor JANCKULÍK. Riešenie podľa neho musia nájsť vo vzájomnej dohode kompetentné rezorty pôdohospodárstva a životného prostredia.
Napríklad Česká republika schválila pomoc pre domácnosti znížením účtu za elektrinu a plyn. Na úsporu pre domácnosti by mala česká vláda vyčleniť 1,2 miliardy eur. Poľsko pre domácnosti, ktoré na vykurovanie používajú uhlie, vyplatí jednorazový príspevok 3000 zlotých (628 eur).
Kresťanskí demokrati navrhujú, aby štát na vykrytie zvýšených nákladov na tuhé palivo napríklad použil zdroje z Enviromentálneho fondu. ,,Podľa výročnej správy za rok 2021 Envirofond disponuje prebytkom vo výške 255 140 732 eur. Z fondu by tak vláda mohla vyčleniť financie na pomoc domácnostiam s nákupom palivového dreva. Ak by to aktuálne znenie zákona neumožňovalo, vláda by mohla skráteným legislatívnym konaním znenie zákona pozmeniť tak, aby cielene pomohla slovenským domácnostiam,“ približuje Janckulík. Vláda podľa neho môže nájsť aj iné riešenie, kľúčové je konať rýchlo a adresne.
Ďalšou možnosťou by bolo umožniť ťažbu kalamitného dreva mimo vysokých stupňov ochrany, a to v koordinácii s orgánmi životného prostredia. V roku 2021 bolo podľa Lesnej hospodárskej evidencie takéhoto dreva takmer 180-tisíc kubických metrov. V oblastiach mimo chránených území, teda v hospodárskych lesoch, sa nachádzali až tri štvrtiny takéhoto nespracovaného kalamitného dreva.
Štatistický úrad Slovenskej republiky na základe dát z roku 2019 hovorí, že ,,až 89 % slovenských domácností využíva drevo ako palivo. Jeho cena sa aktuálne vyšplhala na viac ako dvojnásobok, pričom ďalší nárast nie je vylúčený.„
