Kresťanskodemokratické hnutie upozorňuje na vážne zlyhávanie štátu v oblasti poskytovania sociálnych služieb.Prostredníctvom príbehu Samoživiteľka – hrdinka dnešných dní chce poukázať na absurdné nastavenie systému, ktorý najviac komplikuje život tým, ktorí pomoc potrebujú – a tým, ktorí im túto pomoc obetavo poskytujú.
„Po tragédii v Beňadikovej sme jasne povedali: už nikdy nesmie zostať rodič s dieťaťom bez pomoci. Minister vtedy priznal, že odľahčovacia služba nefungovala – na čo poukázal cez nízke číslo odľahčených opatrovateľov za uplynulý rok – bolo ich 150. Dnes, po zmene systému, je toto číslo ešte nižšie – za prvý polrok po zmene bola odľahčovacia služba poskytnutá len 7 ľuďom,“ upozornila Andrea Turčanová, poslankyňa NR SR.
Zároveň kritizovala aj spôsob financovania: „Rodičia si musia túto službu najprv zaplatiť – a až potom im ju štát spätne preplatí. Hovoríme pritom o ľuďoch, ktorí často žijú na hranici chudoby. Čakáme na ďalšiu tragédiu?“ pýta sa Turčanová.
Odľahčovacia služba a ďalšie podporné opatrenia sú pritom jasne definovanou požiadavkou aj v Európskej stratégii starostlivosti. Naša europoslankyňa Miriam Lexmann sa aktívne podieľala na jej príprave v Európskom parlamente, kde zdôraznila potrebu dostupných služieb pre opatrovateľov – aby si mohli oddýchnuť, zájsť k lekárovi, získať školenia či psychologickú podporu.
„Každá druhá rodina má problém nájsť k svojmu blízkemu akúkoľvek pomoc. Rodiny sa stávajú čím ďalej viac odkázané na podporu pri doopatrovaní svojich najbližších príbuzných, detí a rodinných príslušníkov so zdravotným znevýhodnením. Napriek tomu, že robia obrovskú službu pre štát, lebo sa starajú o občanov našej krajiny, štát im často nevie podať pomocnú ruku. Preto som pri príprave Európskej stratégie starostlivosti presadila rôzne formy podpory pre neformálnych opatrovateľov a Slovensko by túto stratégiu malo napĺňať,“ dodala Miriam Lexmann.
Turčanová upozorňuje, že aj pracovníci v sociálnych službách žijú v neistote, keďže reforma financovania sociálnych služieb, ktorá mala vstúpiť do platnosti od 1. januára 2026, sa má posunúť až na september toho istého roka. „Ešte ani nevstúpila do platnosti a už ideme termín predĺžiť o deväť mesiacov neistoty,“ dodáva.
Ľudia, ktorým sú sociálne služby poskytované, aj tí, ktorí ich zabezpečujú, potrebujú stabilné prostredie, istotu a dôveru, že štát tu pre nich skutočne je.
O tom hovorí aj príbeh Janky, ktorý predstavila Mária Sliacka z Nadácie OPORA: „Janka sa stará o syna s autizmom a mentálnym postihnutím, aj o svoju mamu s Alzheimerovou chorobou. Je mamou na plný úväzok. Jej život si vyžaduje nadľudskú silu – a pritom nestráca nádej ani úsmev. Na tlačovú konferenciu nemohla prísť – nemal by sa o jej rodinu kto postarať. Odľahčovacia služba funguje len na papieri.“
S podobnou skúsenosťou sa podelila aj Alena Novotná, zástupkyňa rodičov detí so zdravotným znevýhodnením: „My rodičia za to nemôžeme. Nevybrali sme si túto situáciu, ale prijali sme ju s láskou. Napriek tomu sa často cítime ako druhoradí občania. Jankin príbeh nie je výnimočný – je obrazom systémového zlyhania štátu.“
Dopad týchto zlyhaní zhoršujú aj rastúce životné náklady. „Zvyšujú sa poplatky za školy, krúžky, jedlo. Naša rodina prišla mesačne o 120 eur – to je ročne jeden celý mesačný plat. Musíme si vyberať – terapie alebo účty,“ hovorí Novotná.
V tejto situácii suplujú základné funkcie štátu najmä mimovládne organizácie. Namiesto podpory však čelia útokom a obmedzeniam. „Po každej tragédii nasledujú tlačové konferencie plné sľubov, ale reálne zmeny neprichádzajú. Vláda namiesto toho, aby posilnila mimovládky stojace v prvej línii, im hádže polená pod nohy,“ upozornila Mária Červeňová, krajská manažérka KDH v Žiline.
Zdôraznila, že neziskový sektor je pre mnohé rodiny jedinou oporou: „Neziskové organizácie dopĺňajú chýbajúci štátny systém. Namiesto legislatívnych skratiek, ktoré ich môžu paralyzovať, hľadajme cesty, ako im pomôcť.“
Situácia je kritická aj v zariadeniach sociálnych služieb. „Chcem upozorniť na nespravodlivé financovanie nových zariadení – počas prvého roka dostávame príspevok len na najnižší stupeň odkázanosti poskytovanej sociálnej služby, hoci sa staráme aj o klientov s ťažším zdravotným stavom, čo predstavuje denný výpadok až 11 eur na jedného človeka a ohrozuje udržateľnosť celej starostlivosti,“ upozornila Zuzana Bošnáková, riaditeľa Zariadenia pre seniorov a špecializovaného zariadenia.
KDH preto vyzýva vládu Slovenskej republiky, aby načúvala tým, ktorí sú na pomoc odkázaní – aj tým, ktorí ju s nasadením každodenne poskytujú. Ide o rodiny, ktoré si neželajú výsady, len istotu a fungujúci systém. Na ich hlasoch nezávisí len kvalita sociálnej politiky, ale aj dôvera v štát ako celok.
Videopríbeh:
SAMOŽIVITEĽKA – HRDINKA DNEŠNÝCH DNÍ
Sme členmi Európskej ľudovej strany
We are members of European People’s Party