Potravinová bezpečnosť a zdravie našich občanov musia mať prednosť, tvrdí Karas

Kresťanskodemokratické hnutie vníma pripravovanú obchodnú dohodu medzi Európskou úniou a krajinami Mercosuru ako prínosnú pre priemysel na Slovensku a v EU. V súčasnom znení však oslabuje potravinovú bezpečnosť a je ohrozením európskych poľnohospodárov. KDH vyzýva vládu SR, aby na rokovaniach žiadala odloženie podpisu dohody.

Téma nadobúda mimoriadnu aktuálnosť aj s prihliadnutím na masívne štrajky v Bruseli a aktuálne štrajky vo Francúzsku a Poľsku. Aj napriek tomuto nesúhlasu poľnohospodárov a potravinárov Európska komisia plánuje podpis tejto dohody na 12. januára, pričom Slovenská republika ju v súčasnosti nepochopiteľne podporuje.

Podpredseda KDH a bývalý minister spravodlivosti Viliam Karas zdôrazňuje, že dohoda s Mercosurom nie je len technickou obchodnou otázkou, ale rozhodnutím s priamym dopadom na zdravie ľudí a bezpečnosť potravín. „Podporovať túto dohodu, ktorá nezmyselne umožní vstup potravín a poľnohospodárskej prvovýroby na vnútorný trh SR z krajín, ktoré nie sú viazané európskymi pravidlami bezpečnosti potravín a už vôbec nie sú viazané striktným právom EÚ vo viacerých kľúčových oblastiach, je jasná ukážka, ako vládnej strane nezáleží na živote a zdraví občanov SR,“ uvádza Karas.

Ako varovanie pred dôsledkami takéhoto prístupu Viliam Karas poukazuje na skúsenosti s dovozmi z tretích krajín. „Na trh Európskej únie sa takto dostalo napríklad obilie s látkou, ktorá je v Európskej únii zakázaná. Rovnaké riziko existuje aj pri dovozoch z krajín Mercosuru v ktorých je napríklad bežný voľný predaj antibiotík pre zvieratá, bez veterinárneho predpisu či vyšetrenia.“

Podpredseda KDH zároveň poukazuje na zlyhávanie kontrolných mechanizmov štátu. „Štát vynakladá milióny eur na kontroly na hraniciach a aj tak vie skontrolovať menej ako päť percent importovaného objemu,“ upozorňuje Karas a vysvetľuje, že veterinárna správa nemá peniaze na kontroly navyše a „už vôbec nie na testovanie napríklad mäsa z krajín Mercosuru“.

Karas poukazuje aj na environmentálny a etický rozmer dovozov: „Netreba zabúdať na to, že časť produkcie v Južnej Amerike vzniká na pôde získanej odlesňovaním a bez účinnej kontroly štátu, často v prostredí spojenom s organizovaným zločinom a porušovaním základných ľudských práv a ochrany prírody,“ uvádza a pripomína základné poslanie Únie: „EÚ vznikla na to, aby chránila svojich členov a občanov.“

Marián Čaučík, podpredseda KDH a člen Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie deklaruje:Nejde o odmietanie obchodu ako takého. Ide o to, aby európski spotrebitelia a poľnohospodári neboli vystavení riziku, že sa na náš trh dostanú potraviny vyrobené za podmienok, ktoré by v EÚ neboli povolené. Ak má byť dohoda s Mercosurom prijateľná, musí garantovať rovnaké pravidlá hry. Bez toho hrozí, že otvoríme trh lacnému dovozu, ale zaplatíme za to zdravím ľudí a oslabením vlastnej výroby.“

Európska únia nemá objektívny dôvod oslabovať vlastnú produkciu. „EÚ sama zaviedla nadštandardné podmienky pri výrobe potravín a nesmie porušiť vlastný princíp rovnakého prístupu k potravinám vyrobeným v EÚ a dovezeným do EÚ,“ uvádza Karas.

KDH je presvedčené, že ochrana zdravia občanov, potravinová bezpečnosť a dôvera verejnosti musia mať v rozhodovaní Európskej únie absolútnu prioritu pred krátkodobými a nejasnými obchodnými záujmami.

Veľvyslanci EÚ by o dohode s Mercosurom mali rokovať dnes. KDH preto vyzýva vládu SR, aby na rokovaniach žiadala odloženie podpisu dohody, kým nebudú garantované rovnaké výrobné, environmentálne a kontrolné štandardy pre domácich aj dovážaných producentov.

Obchod je dôležitý pre ekonomický rast a živobytie ľudí. V dnešnom neistom geopolitickom kontexte by však nové obchodné dohody, ktoré uzatvára EÚ, mali obzvlášť reflektovať aktuálne riziká a bezpečnostné hrozby. Aj preto KDH na európskej úrovni komunikovalo svoju požiadavku, aby sa Únia sústredila na obchodné zmluvy, kde je obojstranná potreba a záujem a nepretláčala širokosektorálne dohody. Čiže ak časť týkajúca sa poľnohospodárstva nie je pre nás prospešná, mala by sa zo zmluvy vypustiť. V takom prípade by sa dali zmluvy uzavrieť rýchlo a efektívne a priniesli by ekonomické dobrá v krátkom čase,“ zdôrazňuje europoslankyňa a členka predsedníctva Európskeho parlamentu Miriam Lexmann a dodáva, že zmluva s Mercosurom bola v rokovaniach vyše 20 rokov.

Dohodu s Mercosurom presadzujú najmä veľké členské štáty, ako Nemecko a Španielsko, pričom Európska komisia sa snaží získať aj podporu Talianska. V takom prípade by mohla byť dohoda prijatá aj bez súhlasu Francúzska. Proti nej sa však naďalej stavajú viaceré krajiny vrátane Poľska a Maďarska, pričom postoj Českej republiky, ako aj Slovenska zostáva neistý a môže závisieť od vyrokovaných výnimiek.

Mohlo by vás zaujímať

Dostávajte naše novinky e‑mailom

Ste zvedaví na naše riešenia? Nechajte nám svoj e-mail a naše návrhy si v schránke nájdete vždy čerstvé.

Zdieľanie článku:

Dostávajte nové info

Ste zvedaví na naše riešenia? Nechajte nám svoj e-mail a naše návrhy si v schránke nájdete vždy čerstvé.
Name*