Slovensko čelí čoraz dlhším obdobiam sucha, no vláda namiesto systematickej obnovy desaťročia zanedbávaných závlah prichádza s plánom na PPP projekt v hodnote približne 500 miliónov eur. Kresťanskodemokratické hnutie preto predkladá návrh uznesenia Národnej rady SR, ktorým chce závlahové systémy jasne definovať ako strategickú infraštruktúru a zachovať nad nimi rozhodujúcu verejnú kontrolu. Zároveň poslanec KDH Marián Čaučík interpeluje ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča a žiada zverejnenie analýz, skutočného stavu závlah aj spôsobu, akým vláda dospela k sume 500 miliónov eur.
Obdobia bez zrážok sú na Slovensku dlhšie a sprevádzajú ich vyššie teploty. Dôsledky už pociťujú farmári na svojich výnosoch a čoraz výraznejšie ich pociťuje aj celá krajina. KDH upozorňuje, že veľká časť existujúcej závlahovej infraštruktúry je nefunkčná a súčasný stav je výsledkom dlhodobého zanedbávania zo strany štátu.
„Najskôr potrebujeme poznať pravdu o stave slovenských závlah a až potom môžeme hovoriť o záväzkoch štátu za stovky miliónov eur. Voda a závlahová infraštruktúra sú strategickou otázkou potravinovej bezpečnosti. Slovenská voda musí v prvom rade slúžiť slovenským farmárom a rozhodovanie o nej musí zostať pod kontrolou Slovenskej republiky,“ uviedol poslanec KDH Marián Čaučík. Vláda už v roku 2022 schválila súbor opatrení na obnovu hydromeliorácií a závlahovej infraštruktúry. V aktuálnom Strategickom pláne spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023 až 2027 je pritom na tri intervencie týkajúce sa závlah vyčlenených spolu 32 miliónov eur. Z toho 8,25 milióna eur je určených na budovanie a rozširovanie závlah na farmách, 5 miliónov na novú infraštruktúru mimo fariem a 18,75 milióna eur na rekonštrukciu existujúcich závlah. Výzvy však doteraz neboli vyhlásené.
KDH preto od ministra Takáča žiada odpoveď, prečo sa dostupné peniaze nevyužívajú, aké opatrenia z vládneho materiálu z roku 2022 boli splnené a na základe čoho dnes ministerstvo pripravuje PPP projekt približne za 500 miliónov eur. „Vláda mala od roku 2023 plán na obnovu závlah, 32 miliónov eur, inštitúciu, ktorá to má na starosti, aj tri roky času. Prečo si neurobili domácu úlohu? Nerozumieme tomu, prečo má štát po rokoch vlastnej nečinnosti hľadať záchranu v zahraničnom investorovi, ktorý bude z investície 20 až 30 rokov poberať maržu. Slovensko má firmy, odborníkov aj know-how na obnovu závlah. Ak si vláda začne plniť domáce úlohy, neobnovíme iba potrubia a čerpacie stanice. Podporíme slovenských pestovateľov, spracovateľov, pracovné miesta a celé regionálne dodávateľské reťazce,“ povedal poslanec KDH Rastislav Krátky.
Podľa dostupných informácií je dnes funkčných približne 35 čerpacích staníc a zavlažuje sa približne 17-tisíc hektárov pôdy. Cieľom má byť podľa KDH v prvej fáze rozšírenie na približne 35-tisíc hektárov a následne na 50-tisíc hektárov podľa reálnych potrieb poľnohospodárov. Odhadované náklady na obnovenie ďalších 25 čerpacích staníc predstavujú približne 32 miliónov eur, pričom je zrejmé, že obnova už nikdy nedosiahne rozmer ako v minulosti. „Peniaze na obnovu závlah existujú. To, čo chýbalo, bolo rozhodnutie vlády začať konať včas. Namiesto toho sa tri roky čakalo a až keď prišlo extrémne sucho, vláda začala hovoriť o projekte za stovky miliónov eur. Potrebujeme presné dáta, komunikáciu s farmármi a postupnú obnovu tam, kde závlahy dokážu priniesť najväčší úžitok,“ zdôraznil odborník KDH Martin Štuk.
Návrh uznesenia KDH žiada vládu, aby do 30 dní predložila parlamentu všetky dostupné analýzy a audity o technickom stave závlah, nákladoch na ich obnovu a možnostiach financovania vrátane podkladov k PPP projektu. V rovnakom termíne má vláda informovať aj o plnení opatrení schválených ešte v roku 2022 a o využití prostriedkov zo Strategického plánu SPP. Doterajšie odpočty vlády totiž hnutie nepovažuje za dostatočné.
KDH zároveň vyzýva ostatné opozičné strany, aby návrh uznesenia na septembrovej schôdzi parlamentu podporili.
Sme členmi Európskej ľudovej strany
We are members of European People’s Party