Predávať naše národné pamiatky iným štátom je neakceptovateľné, vláda musí chrániť slovenské záujmy. Vyzývame ministerku kultúry a ministra financií, aby konali vo veci skupovania slovenskej zeme a pamiatok Maďarskom. Ctime si menšiny a práva miest a obcí, ale nezabúdajme na dedičstvo našich otcov. V reakcii na najnovšie prípady odpredaja slovenských nehnuteľností do cudziny to vyhlásilo Kresťanskodemokratické hnutie.
Slovensko sa v uplynulom období vzdalo viacerých národných kultúrnych pamiatok. V obci Veľký Kamenec (okr. Trebišov) odpredalo do zahraničných rúk klasicistický kaštieľ, zrúcaninu bývalého strážneho hradu a priľahlé pozemky, v Košiciach zasa niekdajšie sídlo jezuitskej univerzity v blízkosti Dómu sv. Alžbety. Podobný osud zasiahol aj pamiatkovo chránenú budovu v centre Košíc, ktorá bola bývalým sídlom Ústavného súdu SR. Nehnuteľnosti na území SR sa stali majetkom maďarského ministerstva zahraničného obchodu a zahraničných vecí resp. rezortu príbuznej nadácii či firme.
„Ako môže štát dopustiť predaj národných kultúrnych pamiatok ministerstvám susedných krajín, ich nadáciám či firmám? Náš štát musí jednoznačne chrániť slovenské záujmy.Vláda by mala pripraviť zákon, ktorý v úzkej spolupráci so samosprávami zabezpečí obnovu národných kultúrnych pamiatok tak, aby ani nechátrali, ani neprestali byť slovenskými. Máme byť na čo hrdí, kultúrne bohatstvo sa nepredáva,“ zdôrazňuje predseda KDH Milan Majerský.
„Neviem si predstaviť, že by sa Maďarsko vzdávalo starostlivosti o svoje pamiatky v Budapešti či v Ostrihome, Poľsko v Krakove či vo Vroclave alebo Česko v Prahe či v južných Čechách. Kultúrne a historické bohatstvo sú pre každú krajinu pečaťou hrdosti a výpoveďou o obetách a činoch našich predkov. Naozaj sa ich chceme tak ľahko a nepatrične vzdávať? Naozaj to nikomu neprekáža?“ vysvetľuje Majerský.
Vláda si podľa kresťanských demokratov musí vstúpiť do svedomia a okamžite začať konať. Kabinet by mal pri ochrane pamiatok úzko spolupracovať so samosprávami, ktoré najlepšie poznajú stav nehnuteľností, ich regionálny význam a v otázke rozhodovania na svojom území majú jasné právomoci.
„Slovensko si ctí všetky menšiny žijúce na jeho území a vytvára podmienky pre ich rozvoj. To však neznamená, že máme rozpredávať našu zem a naše pamiatky zahraničným subjektom. Sme za subsidiaritu aj za ochranu našej vlasti uprostred slobodnej Európy. Ale vláda sa musí bezpodmienečne začať zaoberať touto tichou hrozbou, úcta k vlastnej krajine musí byť viac ako vidina rýchleho zisku. Ak skutočne chránime slovenské záujmy, nemôžeme sa nečinne prizerať skupovaniu našich pozemkov a pamiatok,“ uzavrel Majerský.
