V poslednom čase sme svedkami čoraz intenzívnejšieho súdneho aktivizmu Európskeho súdneho dvora (ESD) v záležitostiach, ktoré patria do výlučnej právomoci členských štátov. Aktuálnym prípadom je i rozhodnutie ESD v otázke voľného pohybu dieťaťa v EÚ, za ktorého rodičov boli na území jedného členského štátu EÚ uznané dve matky. V ďalších členských štátoch EÚ, vrátane Slovenska, sú vnútroštátnym právom uznávaní za rodičov výlučne otec a matka. Do údajného rozporu sa tak dostáva rodinné právo ako bezvýhradná doména členských štátov EÚ a právo na voľný pohyb v rámci EÚ ako jeden z pilierov európskej integrácie.
ESD vydal dňa 14.12.2021 rozhodnutie o predbežnej otázke adresovanej bulharským súdom vo veci žiadosti dvoch žien, ktoré podľa oficiálneho rodného listu v Španielsku narodeného dieťaťa obe figurujú ako jeho matky, na vydanie dokladu totožnosti v Bulharsku, ktorého je jedna zo žien občiankou. ESD vo svojom rozhodnutí potvrdil, že otázky osobného stavu patria do výlučnej právomoci členských štátov, ktoré môžu vo svojom vnútroštátnom práve upraviť alebo neupraviť manželstvo osôb rovnakého pohlavia alebo ich rodičovstvo. Na druhej strane však uviedol, že Bulharsko, ktorého je dieťa po jednej z osôb uznanej ako matka občanom, má povinnosť dieťaťu vydať doklad totožnosti alebo cestovný pas (bez podmienky vydania rodného listu), ktorý mu umožní voľný pohyb v rámci EÚ. Zároveň súd rozhodol, že za účelom umožnenia voľného pohybu, na ktorý má dieťa ako občan EÚ právo, je tiež potrebné, aby každá zo žien, ktoré sú podľa španielskeho práva označené v španielskom rodnom liste ako matky dieťaťa, musí mať možnosť s dieťaťom cestovať ako osoba, ktorá sa o dieťa stará a má k tomu mať vydaný osvedčujúci dokument. Uznanie vzťahu oboch žien k dieťaťu je tak súdom definované striktne pre účely umožnenia užívania práv súvisiacich s voľným pohybom a pobytom dieťaťa a je týmto rámcom podľa ESD aj striktne obmedzené.
KDH považuje rozsudok ESD v tomto prípade za vágny. Hoci sa jasne odvoláva v danej otázke spadajúcej do rodinného práva na princíp subsidiarity, je zrejmé, že implicitne posúva existujúce hranice právnych možností únie voči členským štátom na ich úkor. Argument, podľa ktorého sa nič nedeje, neobstojí, o čom svedčí aj často extenzívna interpretácia záujmových skupín obhajujúcich tzv. nové práva osôb rovnakého pohlavia, ktoré v jednotlivých súdnych rozhodnutiach vidia potvrdenie svojich postojov. Osobný stav však podľa od začiatku zmluvne ukotveného rozdelenia kompetencií patrí medzi výlučné právomoci členských štátov, z čoho vyplýva, že ESD im nemôže ukladať nič iné, len rešpektovať túto hranicu. Súdny aktivizmus únie sa prejavuje v ostatnej dobe práve v eticky citlivých otázkach. KDH preto považuje za najúčinnejší spôsob reakcie, ako aj obrany národnej identity, prijatie takých ústavných noriem, ktoré sú obrazom vôle členského štátu. Inak totiž EÚ riskuje závažné politické a právne pnutia, ktoré ju vnútorne destabilizujú. KDH tieto prípady na európskej pôde pozorne sleduje, a to zvlášť v kontexte pripravovanej európskej legislatívy o vzájomnom uznávaní rodičovstva naprieč členskými štátmi a zasadzuje sa za striktné dodržiavanie princípu subsidiarity v uvedených otázkach rodinného práva. Zdôrazňujeme, že v Ústave SR je zakotvené manželstvo ako jedinečný zväzok muža a ženy práve vďaka KDH. Zároveň vyzývame vládu SR, aby na príslušných európskych fórach v tomto duchu konala.
Sme členmi Európskej ľudovej strany
We are members of European People’s Party