Viac ako polovica Slovákov (56 %), ktorí majú skúsenosť s vybavovaním opatrovateľskej služby, mala problém nájsť opatrovateľa k chorým alebo seniorom. Až 13 % sa pritom nepodarilo zabezpečiť opatrovanie vôbec. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). Strana volá po systémovej pomoci odkázaným.
Najväčší problém nájsť opatrovateľa majú ľudia v Bratislavskom kraji (spolu až dve tretiny – 66 % spomedzi tých, ktorí ho hľadali ) a v Prešovskom kraji (61 %). Prešovský kraj hlási najväčší počet občanov, ktorým sa nepodarilo zabezpečiť opatrovanie vôbec (až 23 %). Uvedené údaje boli rozdelené podľa krajov na výlučne štatistické účely, samosprávne kraje však nemajú kompetencie zabezpečovať terénnu opatrovateľskú službu, na ktorú sa prieskum vzťahoval.
Prieskum, ktorý upozornil na vážny problém s dostupnosťou opatrovateľskej služby na Slovensku, zrealizovala agentúra AKO pre KDH od 4. do 10. mája na vzorke 1000 respondentov. Skúsenosť s vybavovaním opatrovateľskej služby uviedlo 30,6 % opýtaných Slovákov.
„Demografia nepustí, čoraz viac osôb bude odkázaných na pomoc či už formálnych alebo neformálnych opatrovateľov. Ich nedostatok musíme akútne systémovo riešiť. Na európskej úrovni som sa mnohými pozmeňovacími návrhmi podieľala na prijatí tzv. Európskej stratégie starostlivosti. Tá prináša nielen odporúčania, ako motivovať mladých ľudí pre vstup do tohto sektora, ale rieši aj zlepšovanie podmienok pre opatrovateľov, vrátane ich spravodlivého ohodnotenia, “ reaguje europoslankyňa za KDH Miriam LEXMANN, ktorá je v Bruseli aj členkou Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci.
Potrebu systémových zmien zdôrazňuje predsedníčka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb Anna GHANNAMOVÁ:„Je nutné v reforme financovania sociálnych služieb zaviesť osobný rozpočet prijímateľa, ale jedine cez poukaz, ktorý si občan uplatní u registrovaného poskytovateľa, či už terénneho, ambulantného alebo pobytového. Takto štát konečne zistí, koľko vlastne máme terénnych opatrovateľov, ktorí túto prácu vykonávajú načierno, nezdaňujú príjem a najmä často túto prácu vykonávajú bez odborného vzdelania. Je načase to zmeniť.“
Slovensko musí riešiť hneď niekoľko problémov naraz, a to nielen pri terénnej opatrovateľskej službe. Nemôžeme sa sústrediť iba na potreby klientov, ktoré sú zrejmé, ale musíme zaistiť aj bezpečné a dôstojné podmienky pre samotných opatrovateľov. „Starostlivosť opatrovateliek nie je docenená. Ide o dokázateľne fyzicky i psychicky náročnú prácu, ktorá sa neodráža v ich zaradení podľa stupňa záťaže práce, a tým ani v odmeňovaní . Navyše musia často vykonávať prácu zdravotníkov, lebo v zariadeniach sociálnych služieb nie je najmä počas víkendov a sviatkov dostatok zdravotníckeho personálu. Za najdôležitejšie však momentálne pokladám to, aby zákon zadefinoval opatrovateľa ako samostatné povolanie,“ približuje aktuálnu situáciu predsedníčka Komory opatrovateliek Slovenska Dana GRAFIKOVÁ.
Miriam Lexmann upozorňuje aj na prepojenosť slovenskej legislatívy a možností financovania opatrovateľskej služby z európskych fondov. „Musíme lepšie využiť Európsky sociálny fond aj Plán obnovy, lebo nám pri zabezpečovaní pomoci pre odkázaných vedia veľmi pomôcť. Je nutné zabezpečiť kontinuitu a koncepčnosť projektov, byť efektívny, ale aj spravodlivo ohodnotiť prácu opatrovateliek.“
„Občania sa často zúfalo obracajú na obce a mestá, aby im pomohli zabezpečiť terénnu opatrovateľskú službu pre ich blízkych. Hoci to majú plne v kompetencii, štát musí jednoznačne zabrať vo finančnej podpore. Financovanie takejto dôležitej služby občanom iba, prípadne najmä z európskych zdrojov je neudržateľné,“ približuje členka predsedníctva KDH a nitrianska vicežupanka Martina HOLEČKOVÁ, ktorá sa venuje sociálnej problematike.
Holečková zároveň upozorňuje, že „nastal čas preniesť kompetenciu v oblasti poskytovania pobytových sociálnych služieb z obcí a miest na vyššie územné celky, ktoré sú na túto kompetenciu už dnes pripravené“.
Odbornú konferenciu o sektore starostlivosti na Slovensku zorganizovali v stredu 17. mája KDH a europoslankyňa Miriam Lexmann. Jej cieľom bolo vytvoriť príležitosť na výmenu odborných názorov a návrhov medzi verejnými i súkromnými poskytovateľmi sociálnych služieb, zástupcami opatrovateľov a ďalšími relevantnými stranami.
Agentúra AKO v predmetnom prieskume opýtaným položila dve otázky: „Máte vy osobne alebo niekto vo vašom okolí skúsenosť s hľadaním, s vybavovaním opatrovateľských služieb do domácnosti pre seniora alebo zdravotne znevýhodnenú osobu?“ a „Aké boli vaše skúsenosti alebo skúsenosti niekoho z vášho okolia so zabezpečením (vybavením) opatrovateľskej služby?“ Zistenia sa teda týkajú platených terénnych opatrovateľských služieb, nejde o zariadenia sociálnych služieb, ani bezplatnú výpomoc v rámci rodiny.
