Poslanci Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) dnes v parlamentnej rozprave navrhli doplniť do vízie chýbajúce body a predstavili viaceré riešenia: decentralizáciu štátu, starostlivosť o seniorov, podporu rodín, vzdelávanie a surovinovú politiku. Predložili pozmeňujúci návrh k uzneseniu, podľa ktorého má Národná rada víziu vziať na vedomie, a nie ju schváliť ako záväzný dokument. Vízia Slovensko 2040, ktorú vypracovali Slovenská akadémia vied a odborníci z praxe, nepatrí jednej vláde ani žiadnej politickej strane. Nadväzujúca stratégia a programy politických strán sú už úlohou a zodpovednosťou volených politikov.
Za KDH otvoril rozpravu predseda hnutia Milan Majerský. Pripomenul, že rok 2040 nie je vzdialená budúcnosť: dnešný novorodenec bude vtedy tínedžer a dnešný maturant bude chcieť stabilnú prácu, rodinu a vlastné bývanie. „Tieto zmeny nepatria jednej strane. Škola sa nepostaví za jedno volebné obdobie. Lekár sa nevychová za štyri roky. Vízia preto musí presiahnuť jednu vládu. Nesmie však zostať na papieri, jej napĺňanie musí začať dnes,“ povedal Majerský.
Za reformu, bez ktorej sa vízia nenaplní, označil predseda KDH decentralizáciu štátu. Podľa štúdie OECD by práve Slovensko mohlo mať z presunu kompetencií na obce a kraje jeden z najväčších prínosov. „Keď sa pokazí cesta medzi dvoma obcami, ľudia presne vedia, kde je problém. Keď treba zladiť autobusy so školou a nemocnicou, najlepšie to pozná región. Napriek tomu sa dnes obec pýta kraja, kraj ministerstva a človek čaká, kým prídu peniaze z Bratislavy. Takýto štát je pomalý a najviac na to doplácajú ľudia v regiónoch. Chceme, aby ten, kto má problém riešiť, mal na to právomoc aj peniaze a aby ľudia presne vedeli, kto za čo zodpovedá. To isté platí pre eurofondy, pri ktorých musia mať regióny väčšie slovo. Čo zvládne obec, nech rieši obec. Čo presahuje obec, nech rieši kraj. Štát nech sa sústredí na to, čo musí fungovať pre celé Slovensko. Silnejší región neznamená viac úradov. Znamená rozhodnutia bližšie k ľuďom,“ dodal Majerský.
Podpredseda KDH Peter Stachura pripomenul, že vízia sa demografickej kríze venuje len okrajovo. Sociálne veci a zdravotníctvo pritom už dnes tvoria 45 percent výdavkov verejnej správy. „V roku 2023 pripadalo na sto pracujúcich približne tridsať dôchodcov. V roku 2050 ich bude až šesťdesiat. Ak to prehliadneme, ľudí čakajú horšie služby, menej solidarity a vyšší dlh. Opatrovateliek bude čoraz menej, starostlivosť preto nemôže stáť iba na nich. Naším cieľom je, aby ľudia zostali čo najdlhšie sebestační vo svojom prirodzenom prostredí. Potrebujeme živé komunity, v ktorých sa susedia poznajú a pomáhajú si. Potrebujeme všeobecného lekára prepojeného so sestrami a mobilné služby, ktoré seniorovi zabezpečia stravu, odvoz aj psychológa na telefóne a skontrolujú, či berie lieky,“ upozornil Stachura.
Podpredseda KDH Marián Čaučík kritizoval, že koalícia na návrh poslanca Richtera skrátila rozpravu o vízii na dvanásť hodín, teda na zákonné minimum. Od vlády, ktorá víziu predkladá, žiadal odpoveď, kto vyhodnotí návrhy z rozpravy a či sa upravený dokument ešte vráti do parlamentu. „Predseda SNS Andrej Danko dnes oznámil, že jeho strana za víziu hlasovať nebude. Ako chcete žiadať konsenzus od opozície, keď ho nemáte ani vo vlastnej koalícii? Vyzývam vás preto, aby ste rokovanie o vízii prerušili, najprv sa dohodli vo vlastných radoch a povedali, ako zapracujete výsledky tejto rozpravy. Inak nebude parlament miestom politického dialógu, ale iba pečiatkou na hotovom dokumente,“ uviedol Čaučík.
Podpredseda KDH Ján Horecký, ktorý v minulosti presadzoval kurikulárnu reformu, upozornil, že vízia sa v oblasti vzdelávania vo veľkej miere zhoduje s programom KDH. Hnutie ju chce doplniť najmä tam, kde chýba cesta k realizácii. „Vzdelávanie rozhodne, či Slovensko v roku 2040 upadne, bude stáť na mieste, alebo bude prosperovať. Škola nesmie byť iba linka na pracovnú silu. Deti potrebujú silnú výbavu do života: osobnostný rozvoj, kritické myslenie, odolnosť a schopnosť učiť sa celý život. Kurikulárnu reformu preto treba rozšíriť aj na stredné školy v spolupráci s vysokými školami a prípravou učiteľov. Školym, žiaci a učitelia potrebujú viacej odborných zamestnancov, podpory, učebných zdrojov a rozviazať ruky, mať potrebný čas pre deti a potrebnú reformu, nie opakovane riešiť lavíny administratívnych zmien a byrokracie,“ zdôraznil Horecký.
Poslankyňa Andrea Turčanová hovorila o krajine, ktorá starne najrýchlejšie v Európskej únii a v ktorej sa rodí čoraz menej detí. „V roku 2025 sa na Slovensku narodilo iba 42 019 detí. Je to najmenej od roku 1950. Mladí ľudia odkladajú rodičovstvo, lebo sa boja budúcnosti. Jasle u nás využívajú necelé dve percentá detí do troch rokov, v Európskej únii je to vyše štyridsať percent. Do vízie preto patrí garantované miesto v jasliach a škôlke a štartovacie bývanie pre mladé rodiny. Založiť si rodinu nesmie byť na Slovensku najrýchlejšia cesta do finančnej neistoty,“ doplnila Turčanová.
Podľa poslanca Rastislava Krátkeho sa vízia na 85 percent zhoduje s víziami ostatných členských štátov Európskej únie. Vláda v nej však vynechala jednu z kľúčových tém budúcnosti. „Surovinová politika dnes hýbe svetom, geopolitikou aj hospodárstvom. Európska komisia ju má medzi prioritami. V našej vízii na pätnásť rokov dopredu však úplne chýba. Po 22 rokoch musíme konečne pripraviť stratégiu, ako zvýšiť surovinovú sebestačnosť Slovenska. Naše hospodárstvo na tom môže zarobiť a presne takáto priorita do vízie patrí,“ vysvetlil Krátky.
Poslanec Gabriel Paľa, ktorý pôsobí aj ako vysokoškolský pedagóg, ocenil prácu autorov vízie. Od stratégie, ktorá má z nej vzniknúť, žiada, aby pri každom opatrení určila zodpovednosť, termín aj peniaze. „Približne pätina našich maturantov odchádza študovať do zahraničia. Späť sa vráti len okolo štyridsať percent z nich. Mladí sa vrátia, ak im Slovensko ponúkne dostupný internát, pomoc v ťažkej chvíli a zmysluplnú prácu. Navrhované zmeny volebného práva zo zahraničia však idú presne opačným smerom. Takto talenty domov nepriťahujeme, ale odháňame,“ varoval Paľa.
Podľa súčasného návrhu uznesenia má Národná rada víziu schváliť. KDH navrhuje nové znenie, podľa ktorého parlament víziu berie na vedomie a „v ďalšom procese práce na Stratégii bude rešpektovať nadstranícky charakter Vízie a politický dialóg všetkých parlamentných strán“. Vízia je podľa hnutia dobrý podklad, pred hlasovaním o schválení ju však treba doplniť. Schválenie má prísť až po dialógu všetkých parlamentných strán za okrúhlymi stolmi k jednotlivým oblastiam vízie. „Vízia je dobrý základ, ale ešte nie je hotová. Parlament by preto nemal schváliť dokument, ktorý treba doplniť. Nemusíme sa zhodnúť vo všetkom, ale dieťa musí dostať šancu bez ohľadu na adresu a chorý človek pomoc včas. Vízia nesmie zostať na papieri, rok 2040 sa začína dnes,“ uzavrel Majerský.
Sme členmi Európskej ľudovej strany
We are members of European People’s Party