Vláda nemá plán na naštartovanie ekonomiky. V daňovej prognóze IFP sa odzrkadľuje dvojročný problém nižších ziskov aj tržieb podnikov

Najnovšia makroekonomická prognóza Ministerstva financií potvrdzuje, že slovenská ekonomika rastie pomalšie, ako vláda očakávala. Očakáva sa, že výber dane z podnikov bude o 335 miliónov nižší oproti pôvodnému plánu v rozpočte. Poslanec KDH Rastislav Krátky, podpredseda výboru pre hospodárstvo, upozorňuje, že vláda stále nepriniesla žiadny dôveryhodný plán na podporu hospodárskeho rastu, a to sa premieta aj do očakávaní ďalšieho nízkeho rastu.

„Minister financií sa pozerá na neočakávane nižší výber daní už druhý rok. A aj napriek tomu vláda nemá žiadnu stratégiu, ako naštartovať ekonomiku, chce si len zabezpečiť dobrú pozíciu pred volebným rokom. Dôrazne vyzývame vládu, aby čo najskôr predstavila reálne prorastové opatrenia, správala sa zodpovedne a premietla ich už do pripravovaného štátneho rozpočtu. Inak budeme vidieť len predvolebné naťahovačky, porcovanie rozpočtu pre vládne strany bez zámeru pozdvihnúť krajinu. Slovensko na realizáciu reforiem, udržanie sociálneho štandardu a dobiehanie životnej úrovne aspoň na priemer EÚ potrebuje vyšší ekonomický rast,“ uviedol Rastislav Krátky.

„Nižší výber daní nie je len o negatívnom vývoji ekonomického prostredia za slovenskými hranicami. To má svoj vplyv, ale doma už dva roky pozorujeme, ako podnikom plošne neklesá len zisk, ale aj tržby. Ekonomika sa ochladzuje. Obchodníci hlásia pokles motivácie opäť u nás investovať. Aj spotrebiteľ vníma ekonomické prostredie ako veľmi náročné, čo čítam z historicky najnižšej pôrodnosti. Ľudia sa nedali oklamať číslami vytrhnutými z kontextu o tom, že im je dobre. Cítia, že štát nenapreduje, a to množstvo schopných ľudí presunulo svoje živnosti alebo malé podniky do Česka, pričom na Slovensku utlmujú aktivitu. Aj toto vedie k nižšiemu výberu daní. Ak sa vláda nespamätá, tento trend bude pokračovať,“ komentuje R. Krátky. Podľa neho je zároveň odhad rastu HDP v prognóze ministerstva financií mierne nadhodnotený.

„Rovnako optimistické odhady sme videli aj v predchádzajúcich dvoch rokoch a realita bola napokon slabšia. Ak vláda postaví rozpočet na príliš optimistickom scenári ekonomického rastu, hrozí, že výpadky príjmov bude opäť riešiť ďalším zadlžovaním. To povedie k ešte väčšiemu schodku rozpočtu a ďalšiemu rastu verejného dlhu,“ dodal Krátky.

Expert KDH na verejnú správu Martin Štuk upozorňuje, že samotné čísla ministerstva financií dokazujú neefektívnosť transakčnej dane. „Transakčná daň nedáva ekonomický zmysel. Už druhý rok po sebe sa ukazuje, že jej výnos je prakticky vymazaný prepadom výberu dane z príjmov právnických osôb. Ministerstvo financií dnes samo priznáva, že na firemných daniach vyberie o stovky miliónov eur menej. Aký ďalší dôkaz ešte ministerstvo financií potrebuje, aby priznalo, že transakčná daň škodí podnikateľskému prostrediu a neprináša očakávaný efekt?“ pýta sa Martin Štuk.

KDH preto opätovne vyzýva vládu, aby prestala riešiť konsolidáciu zvyšovaním daňového zaťaženia a namiesto toho sa sústredila na opatrenia, ktoré podporia ekonomický rast.

Mohlo by vás zaujímať

Dostávajte naše novinky e‑mailom

Ste zvedaví na naše riešenia? Nechajte nám svoj e-mail a naše návrhy si v schránke nájdete vždy čerstvé.

Zdieľanie článku:

Dostávajte nové info

Ste zvedaví na naše riešenia? Nechajte nám svoj e-mail a naše návrhy si v schránke nájdete vždy čerstvé.
Name*