Vláda Roberta Fica nedokáže viesť tento štát, aby sa zdravo vyvíjal v prospech všetkých obyvateľov Slovenska. Dokazujú to aj údaje zo štátneho záverečného účtu, o ktorom rokoval parlament.
Vláda Roberta Fica hospodárila v roku 2024 horšie, ako počas roka 2023. Deficit verejnej správy medziročne stúpol o desiatky miliónov eur. A to aj napriek tomu, že vláda zdvihla dane, odvody a poplatky. „Situácia je taká, že vláda Slovenskej republiky, podľa zverejnených údajov, hospodárila zle. Deficit v roku 2024 bol 5,27 percent. Bol teda vyšší, ako v roku 2023. Znamená to, že vláda, napriek tomu, čo deklarovala, že bude znižovať deficit o 0,5 percenta, tak sa jej to nepodarilo. Takže nedodržala svoje programové vyhlásenie. Hospodárstvo sa nám zadrháva. V rozpočte sa rátalo s 2,7 percentným rastom, ale bolo to iba 2,1 percenta. A podľa jarnej notifikácie je to pre tento rok iba 0,9 percenta. Čiže nečaká nás žiadna dobrá vyhliadka,“ povedal Martin Štuk, ekonomický expert KDH.
Slovensko sa vlani strmo zadlžovalo. Jeho hrubý dlh stúpol o 8,8 mld. eur, teda o 1620 eur na jedného obyvateľa. Ak by teoreticky všetci obyvatelia vrátane detí a dôchodcov pracovali za priemernú mzdu, jeden mesačný plat by museli venovať štátu na pokrytie zvýšenia dlhu za rok 2024. Dlh raz bude treba zaplatiť a nebude to nikto iný ako obyčajní ľudia.
Vláda napriek prijímaným konsolidačným balíčkom nedokáže ozdravovať verejné financie a vystavuje Slovensko riziku nebezpečného vývoja. Zaťažuje obyvateľov a zamestnávateľov stále tvrdšími daňami, čo sa už prejavuje na spomaľovaní hospodárskeho rastu, raste cien a stagnovaní životnej úrovne. Pritom na sebe šetriť nedokáže.
Namiesto avizovaného zníženia nákladov, stúpli výdavky na vládnych zamestnancov o 220 miliónov eur. Platy v štáte nemali rásť, ale je viac ako jasné, že rástli odmeny. Výdavky niektorých ministerstiev navzdory konsolidácii rástli a peniaze daňových poplatníkov neboli využívané efektívne. Jeden príklad za všetky – Ministerstvo športu a cestovného ruchu SR. Napriek tomu, že vláda nastavila pre rok 2024 konsolidačné opatrenia za 1,4 mld eur výdavky verejnej správy stúpli o 2,2 mld eur. „Bol to rok premárnenej príležitosti. A konsolidácia v roku 2025 dopadne o to tvrdšie na občanov a firmy,“ dodal Martin Štuk.
Preto nie je prekvapením, že Slovensko je už viac ako desaťročie na chvoste rastu životnej úrovne v Európskej únii. V súčasnosti sa nachádza so 75 percentami priemeru celej EÚ na 24. mieste medzi všetkými členskými štátmi. V čistých príjmoch sú na tom Slováci najhoršie zo susedných štátov, s výnimkou Ukrajiny. „Máme však najvyššiu cenu práce z celej Vyšehradskej štvorky. Keď sa zamestnávateľ rozhoduje, kde si otvorí firmu v jednej z krajín Vyšehradskej štvorky a pozrie si, koľko ma bude stáť zamestnanec, tak na Slovensku podľa hodinovej mzdy to bude viac ako 18 eur. Napríklad, v susednom Maďarsku je to iba 14. Keď si však pozrieme, čo z toho ostane zamestnancovi, tak Slovensko je úplne na chvoste týchto štyroch krajín. Čistý príjem na Slovensku je iba 16 784 eur za rok. Napríklad v Poľsku je to 23 897 eur. Poliaci majú síce lacnú pracovnú silu, ale priemerné mzdy majú vyššie a viac im ostane aj v peňaženke. Na Slovensku je síce cena práce vyššia, ale ľuďom ostane peňazí menej,“ povedal Jozef Hajko, poslanec KDH.
KDH preto vyzýva súčasnú vládu, aby viac šetrila na sebe, na tovaroch, službách a menej zaťažovala obyvateľov a firmy na Slovensku. Taktiež musí dôslednejšie vyberať dane a viac podporiť ekonomický rast aj cez zrušenie transakčnej dane.
Sme členmi Európskej ľudovej strany
We are members of European People’s Party