Vláda Roberta Fica na jednej strane dáva samosprávam menej financií z podielových daní, no na druhej strane ich tlačí do toho, aby zdvíhali svoje vlastné dane a poplatky. Dokonca tlačí samosprávy do toho, aby rozpúšťali svoje rezervné fondy, ktoré sú určené na veľmi zlé časy.
Predstavitelia tejto vládnej koalície nechcú mať silné regióny. Chcú mať silný štát. Túžia mať regióny, ktoré natŕčajú voči štátu ruku a budú s prosíkom chodiť na jednotlivé ministerstvá, za jednotlivými ministrami alebo predsedami strán, aby im pomohli. Chcú mať zo samosprávy lokajov. Štát ich nenechá ani poriadne rozhodovať o využití eurofondov, čoho výsledkom je ich slabé čerpanie. Situácia vo financovaní samospráv tak nie je dlhodobo udržateľná. „Iba v rámci podielových daní dostane Prešovský samosprávny kraj, ktorý patrí medzi najchudobnejšie, menej o 850-tisíc eur ročne. Ďalší mínus, okolo 4 a pol milióna, budeme mať výpadok na zvýšenej DPH. Pričom všetky samosprávne kraje sú na tom podobne, čo sa týka výpadku príjmu,“ povedal predseda KDH Milan Majerský, ktorý je zároveň aj županom v Prešovskom samosprávnom kraji. Ďalšie výpadky v rozpočtoch krajov, miest a obcí bude vytvárať transakčná daň, ktorá začne platiť od apríla tohto roka.
„Na jednej strane táto vláda dáva obciam menej financií z podielových daní a na druhej strane ich tlačí, aby zdvíhali svoje vlastné dane a poplatky. Vláda dokonca dotlačila obce a mestá do toho, aby rozpúšťali svoje rezervné fondy, ktoré sú určené na veľmi zlé časy a aby ich používali na svoj bežný chod. Je možné, že z týchto rezerv budú platené zvýšené platy pre učiteľov a iných pracovníkov v školstve. Obce totiž dostanú tento rok z podielových daní o 400 miliónov eur menej ako vlani,“ uviedol ako príklad zbabranej konsolidácie poslanec KDH Jozef Hajko.
Ďalším riešením by bolo, aby sa naviazal na iný mix rôznych daní, nie iba daň z príjmov fyzických osôb, ako je tomu v súčasnosti. Daňový mix by mala zostaviť vláda tak, aby obce vedeli, s čím budú môcť počítať tento rok alebo budúci rok. A keď nastane ďalšia vlna odovzdávania kompetencií samosprávam, potom by mal štát zostaviť nový daňový mix. „KDH presadzuje aj väčšie zapojenie samospráv do rozhodovania o eurofondoch. Ako úspešný príklad by som uviedol Poľsko, ktoré presunulo na regióny 44 % eurofondov. Na Slovensku je tento podiel aktuálne 19 a donedávna bol iba 16 percent,“ dodal Milan Majerský.
KDH navrhuje tiež decentralizáciu, to znamená presun kompetencií a financií na samosprávy, ako aj to, aby sa zmenil spôsob financovania samospráv a aby boli obce motivované sa spájať. Daniel Kojnok, riaditel Futuregion inštitutu pre reformu verejnej spravy: „Až 92 % všetkých obcí na Slovensku má menej ako 3000 obyvateľov, 39 % menej ako 500 obyvateľov a 19 % menej ako 250 obyvateľov. Pre predstavu, Inštitút finančnej politiky vypočítal, že 56 % rozpočtu obcí do 250 obyvateľov pohltí chod obecného úradu. Ako ekonómovi mi viac prekáža pomer výdavkov na chod úradu. Nemá to takmer nič spoločné s počtom poslancov v zastupiteľstve. Prekáža mi skôr to, že obce, ktoré vynakladajú viac ako polovicu rozpočtu na prevádzku, nemajú financie na rozvoj, investície či spolufinancovanie eurofondových projektov. To je skutočný problém slovenských vidieckych regiónov.“
Prečo sa obce dobrovoľne nespájajú už dnes, keď nemajú peniaze a majú na spájanie všetky nástroje? Je to preto, že sa táto informácia nedostáva k ich voličom. Systém spätnej väzby je narušený. Daniel Kojnok: „Som presvedčený, že spájanie obcí sa nedá urobiť bez zmeny kompetencií. Vo Fínsku to robili spôsobom, že keď obec nazbierala 40 000 obyvateľov, tak mohla rozhodovať o určitom balíku kompetencií, a keď nazbierala 70 000 obyvateľov, tak dostala ďalší balík kompetencií. Spájanie prebehlo dobrovoľne.“
Sme členmi Európskej ľudovej strany
We are members of European People’s Party