Dve tretiny Slovákov súhlasia, aby chýbajúcich lekárov nahradili Ukrajinci či Balkánci

Personálne poddimenzovanému zdravotníctvu, ktoré sa zmieta v kríze, by mohli pomôcť lekári z Ukrajiny, Srbska či Macedónska. S takýmto riešením súhlasí až 64 % Slovákov, vyplýva z prieskumu agentúry AKO pre KDH. Hnutie upozorňuje že nemôže ísť o systémové riešenie a od vlády očakáva zásadné kroky. 

Ľudia na Slovensku osobne pociťujú a uvedomujú si mimoriadnu vážnosť problému s nedostatkom lekárov, ktorý eskaluje počas aktuálnej pandémie. „Vláda dlhodobo zlým prístupom vyháňa zdravotníkov z krajiny s odkazom, že v rozpočte na nich nezostalo adekvátne miesto. Takýmto spôsobom sa onedlho môže stať, že nás nebude mať kto liečiť či ošetrovať. Nemôžeme sa čudovať, že ľudia to prežívajú veľmi vážne a príchod lekárov z cudziny vnímajú ako možnú záchranu kolabujúceho systému,“ uviedla lekárka a tímlíderka KDH pre zdravotníctvo Monika Kolejáková.

Podľa prieskumu agentúry AKO v dňoch 7. až 13. decembra 2021 súhlasí 63,6 % opýtaných s tým, aby chýbajúcich lekárov na Slovensku nahradili lekári z Ukrajiny alebo z iných balkánskych krajín, ako je napríklad Srbsko či Macedónsko. S takouto možnosťou určite súhlasí 26,3% a skôr súhlasí 37,3% obyvateľov. Iba každý šiesty respondent vyjadril striktný nesúhlas, aby ho ošetrovali lekári Ukrajinci či Balkánci. 

Na Slovensku aktuálne chýba viac ako 3000 lekárov a zhruba 14 000 sestier.

Nahradiť lekárov odborníkmi zo zahraničia môže byť v kríze pochopiteľným, ale iba čiastočným riešením. Musíme prestať rozprávať o probléme, ktorý sa zo dňa na deň znásobuje, a začať konať. To, že lekári z cudziny by pomohli preklenúť zložité obdobie, neznamená, že vyriešia systémové zlyhávanie. Ak nepríde zásadná zmena, problémy budú naďalej pretrvávať, akurát s novými ľuďmi,“ zdôrazňuje Kolejáková s tým, že vláda musí prísť s koncepciou pre zdravotníctvo skôr, než zdravotníci odídu. 

Kresťanskí demokrati upozorňujú, že názor občanov vypovedá o vážnych obavách, ktoré majú v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti pre seba či svojich blízkych. „Ak si občania tak výrazne uvedomujú vážny problém s nedostatkom zdravotníkov, ktorí naozaj reálne opúšťajú Slovensko, nie je to dostatočný signál na to, aby vláda deň-noc tvorila a urýchlene predložila záchranné kroky pre naše zdravotníctvo? Ak neohodnotíme zdravotníkov a nezlepšíme systém dnes, keď ich potrebujeme najviac, kedy to chceme urobiť? Počas pandémie, keď sú zdravotníci na kolenách, ich zlým systémom a neochotou podporiť ich čoraz viac vytláčame do zahraničia,“ reaguje predseda KDH Milan Majerský. Jednorazová odmena 350 eur je podľa neho čiastočný signál smerom k zdravotníkom, ale Slovensko potrebuje systémovú zmenu.

Podľa lídra kresťanských demokratov treba v prvom rade na Úrade vlády vytvoriť také prostredie, aby sme bezodkladne zastavili odchod našich špecialistov do cudziny a aby sme vedeli zabezpečiť komplexnú zdravotnú starostlivosť najmä vlastnými personálnymi zdrojmi. „Zahraniční odborníci nám môžu pomôcť, pre kvalifikáciu nie je dôležitý pôvod, ale odbornosť. Ak si však nedokážeme doma udržať našich zdravotníkov, máme vážny problém do budúcna. Tak, ako môžu cudzinci pomôcť dnes nám, sa onedlho môžu rozhodnúť presunúť sa inam. Rovnako hrozí, že do zahraničia môžu masovo odchádzať slovenskí pacienti a s nimi aj naše peniaze. Nutnou cestou je investovať do systému a podpory domácej sily,“ uzatvára Majerský. 

Agentúra AKO realizovala telefonický prieskum CATI na vzorke 1 000 respondentov. Opýtaným položila otázku: „Súhlasili alebo nesúhlasili by ste s tým, aby chýbajúcich lekárov na Slovensku nahradili a aj vás ošetrovali lekári z Ukrajiny alebo z iných balkánskych krajín, ako napríklad Srbsko či Macedónsko?“ Vo výsledku 26,3 % respondentov určite súhlasí a 37,3% skôr súhlasí. Naopak, s takýmto krokom nesúhlasí 32,6 % respondentov (16,1% skôr nesúhlasí a 16,5% určite nesúhlasí). Zvyšných 3,8 % sa k otázke nevedelo alebo nechcelo vyjadriť.  Súhlas vyjadrili vo väčšej miere skôr mladší a vzdelanejší respondenti a obyvatelia Nitrianskeho, Bratislavského a Banskobystrického kraja. Naopak, nesúhlas vyjadrili častejšie najstarší opýtaní nad 66 rokov a s najnižším vzdelaním (bez maturity).

Zdieľanie článku

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on whatsapp
WhatsApp
viac článkov

Súvisiace články

Dostávajte nové info

Ste zvedaví na naše riešenia? Nechajte nám svoj e-mail a naše návrhy si v schránke nájdete vždy čerstvé.