Keď dnes polovicu zemného plynu na Slovensku minú budovy, pomôžme majiteľom rodinných domov a panelákov väčšími dotáciami na obnovu, aby ho minuli menej. Obnova 3 percent domov nestačí, vláda by mala pomôcť násobne vyššie a rýchlejšie, a to najmä zdrojmi z EÚ. Tým znížime závislosť od ruského plynu, zvýšime kvalitu bývania a ozdravíme životné prostredie. Uvádza to Kresťanskodemokratické hnutie.
„Masívnejšia podpora obnovy domov sú dve muchy jednou ranou. Výrazne by sme obmedzili spotrebu plynu a zároveň znížili dnešnú extrémnu závislosť od Ruskej federácie. Pomohli by sme tým celej krajine a ak by sa na to využili peniaze z EÚ, prispeli by sme k ich lepšiemu čerpaniu, v ktorom Slovensko dlhodobo zlyháva,“ vyhlásil predseda KDH Milan Majerský.
KDH upozorňuje, že vláda už síce prišla v Pláne obnovy s programom, podľa ktorého finančne podporí do roku 2026 obnovu 30-tisíc rodinných domov, aby sa znížila ich energetická náročnosť o 30 percent. Podľa hnutia je to však málo, lebo ide iba o tri percentá všetkých rodinných domov na Slovensku. Obnovu si vyžaduje stále vyše 400-tisíc domov.
„Ak by sme postupovali tempom, aké si zvolila vláda, dotovaná obnova všetkých domov by trvala vyše 50 rokov. V čase energetickej krízy a hrozby zastavenia dodávok ruského plynu, na ktorom je Slovensko bytostne závislé, potrebujeme násobne vyššiu a rýchlejšiu pomoc vlády. Dotácie štátu by mali byť pre majiteľov rodinných domov nárokovateľné,“ uviedol ekonomický expert KDH Jozef Hajko.
Kresťanskí demokrati apelujú, že finančná pomoc štátu pri zateplení fasády, výmene okien, zmene vykurovacieho kotla či namontovaní slnečných kolektorov by sa nemala týkať len rodinných, ale aj bytových domov, kde žije viacero domácností. Prispelo by to k výraznému obmedzeniu spotreby plynu.
„V podpore obnovy domov musíme pridať. Zhruba 15-tisíc eur na jeden rodinný dom, ako s tým počíta Plán obnovy, by nemalo ročne smerovať iba k majiteľom 7 500 rodinných domov, ale k viacnásobne vyššiemu počtu. I predpokladané dotácie, ktoré sú v Pláne obnovy rozpočítané na priemerne 132 miliónov eur ročne, by sa mali znásobiť,“ zdôrazňuje Hajko.
Platforma Budovy pre budúcnosť vypočítala, že v prípade, ak by sa zintenzívnilo znižovanie spotreby plynu v sektore budov 1,5-násobne, do roku 2025 by celková spotreba plynu na Slovensku klesla o 10 až 15 percent.
„V čase, keď sa objavujú prvé správy o budúcom skokovitom náraste cien plynu, je takýto signál vlády o masívnejšej podpore obnovy domov viac než žiadaný a bol by to absolútne logický a zodpovedný krok. Musíme využiť každú jednu príležitosť na to, aby sme maximálne pomohli ľuďom v ťažkej situácii. Takouto podporou by sme docielili, že by sa oplatilo začať menej míňať zemný plyn,“ hodnotí líder KDH Majerský.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví varuje, že pri súčasných úrovniach trhových cien by regulované ceny plynu pre domácnosti na budúci rok mohli vzrásť aj o viac ako 100 percent.
KDH upozorňuje, že výsledkom masívnej podpory by bolo v čase rekordnej inflácie zníženie nákladov domácností na energie a zvýšenie kvality bývania. Celkovo by sa výrazne ozdravilo životné prostredie a Slovensko by získalo nástroj na plnenie energetických a ekologických záväzkov k Európskej únii.
Vláda by mala podľa kresťanských demokratov zároveň výraznejšie podporiť využívanie alternatívnych a ekologických zdrojov energie, napríklad bioplynu, ktoré by prispeli k náhrade dovážaného zemného plynu. Rovnako by mala dbať na to, aby sa v oblastiach s hustou zástavbou využívali centralizované zdroje tepla, ktoré sú efektívnejšie ako lokálne kotolne, ideálne z iného zdroja, ako je zemný plyn.
„Na financovanie tohto programu by mala vláda prioritne využiť zdroje Európskej únie. Popri Fonde obnovy by mala požiadať o skoncentrovanie zdrojov z dobiehajúcich eurofondov na roky 2014 – 2020 a z plánovaných eurofondov na roky 2021 – 2027. V súčasnom stave energetického ohrozenia EÚ sa dá očakávať, že Európska komisia takúto iniciatívu privíta,“ uzavrel ekonomický expert KDH Hajko.
