Rozpočtu 2022 chýbajú reformy i udržateľnosť, hrozí neprimerané zadlženie budúcich generácií

Návrhu štátneho rozpočtu na rok 2022 chýbajú reformy i jasné kroky ku konsolidácii verejných financií. Počíta s vysokým deficitom, a teda pokračujúcim zadlžovaním, a to aj pri vysokých príjmoch. Návrh rozpočtu od ministra financií Igora Matoviča vystavuje Slovensko veľkému riziku, ktoré môže mať vážne následky. Upozorňuje na to Kresťanskodemokratické hnutie. 


Hlavným nedostatkom rozpočtu je nekontrolovateľný rast výdavkov, ktoré aj napriek nižším pandemickým výdajom medziročne rastú. Výdavky očistené od pandémie rastú dokonca o 2,2 mld. eur,“ uviedol člen ekonomickej skupiny KDH Martin Novodomec. Ak si aj odmyslíme rast kapitálových výdavkov, ktoré by mali byť prorastové, alarmujúce sú výdavky na chod štátu. Tie ďaleko prekračujú hodnotu predpandemického obdobia v roku 2019 – o 9,3 mld. eur. „Prečo skokový rast výdavkov vplyvom pandémie nesleduje ich skokový pokles v čase ekonomického rastu?“ pýta sa Novodomec.

Rozpočtu chýbajú aj reformy a jasné opatrenia, ako prispieť k udržateľnosti verejných financií. „V oblasti verejných financií žijeme náročné časy, ktoré nám zanechali Ficove vlády. Preto potrebujeme jasne pomenovať reformy a opatrenia, ktoré prinesú rastový potenciál. Ciele nekryté reálnymi opatreniami sú len lacný marketing. Je vláda pripravená na konsolidáciu a zlepšenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií – tak, aby sme nezadlžovali naše deti?“ hodnotí Novodomec návrh zákona roka. 

Vláda sa podľa neho na jednej strane v programovom vyhlásení zaviazala k vyššej dôveryhodnosti rozpočtovania. Na druhej strane ekonomický rast + 4,2 % HDP v budúcom roku stojí na vysokých očakávaniach daňových príjmov vo výške + 2,2 mld. eur, ktoré prevyšujú aj predpandemický rok 2019. Rásť majú dane zo spotreby + 1,2 mld. eur, ako aj dane z príjmov + 1 mld. eur. Tieto očakávania sú podľa Novodomca príliš optimistické. 


Akoby nevnímali tretiu vlnu pandémie, energetickú krízu či chýbajúce čipy v priemysle. Aj odhad európskych príjmov (rekordných 4,5 mld. eur) zaväzuje vládu naštartovať reformy s vyššou pridanou hodnotou. Napriek takýmto fantastickým predikciám v daňových príjmoch je výsledkom deficit 4,94 % HDP, čo zadlží krajinu o 5 mld. eur. Ale pozor, vývoj verejných financií s veľmi dobrým výberom daní, ktorý zvýši sekeru o 5 miliárd, už nie je konsolidačným úsilím, ale skôr premárnenou šancou a pristúpením na rozpočtovanie nezodpovedných Ficových vlád,“ hodnotí Novodomec. 

Ani výhľad v horizonte rozpočtu nie je podľa člena ekonomickej skupiny KDH až taký úžasný. Ako upozorňuje, v cieľoch je síce vyrovnané hospodárenie v roku 2024, no vzhľadom na nekontrolovaný rast výdavkov bude čistý dlh krajiny opätovne rásť (+ 1 % HDP). Navyše Plán obnovy a odolnosti, z ktorého nám najbližšie obdobie potečie 4,6 mld. eur, je tiež naším dlhom voči EÚ a bude ho treba splatiť.Vyrovnané hospodárenie považuje za nereálne aj štátny tajomník MF SR Marcel Klimek s tým, že pri súčasnom viac ako 7-percentnom deficite by bola nula dosiahnuteľná silným zásahom buď na strane príjmov alebo výdavkov.

Transparentný účet: SK87 0900 0000 0052 1341 9510

Informácie o spracúvaní osobných údajov
Ⓒ 2023 - KDH | Všetky práva vyhradené

Dostávajte nové info

Ste zvedaví na naše riešenia? Nechajte nám svoj e-mail a naše návrhy si v schránke nájdete vždy čerstvé.
Name*