Zmeny vo financovaní školstva neriešia skutočný problém, treba upratať, nie učesať

Zmeny vo financovaní škôl, ktoré predstavil minister školstva, predstavujú iba kozmetické úpravy. Pomôžu minimu škôl, ale neodstránia ich hlavný problém, upozorňuje KDH. 

Minister sa tvári, že ide upratať vo financovaní školstva. V skutočnosti je to tak, akoby ste chceli upratať jednu veľkú skládku odpadu a s metličkou pozmetáte nepatrný kúsok. Tento krok sa dotkne len zlomku škôl a v ich bežnom chode im to nič neuľahčí,“ priblížil člen Predsedníctva KDH Martin Šmilňák.

Najväčší problém financovania škôl v regionálnom školstve je podľa neho v tom, že prevádzku školy platí ministerstvo, no prevádzku ďalších neoddeliteľných súčastí školy, ako sú jedálne, školské kluby detí, krúžky v centrách voľného času, financujú mestá a obce. Každá obec si to určuje po svojom, takže jedálne či družiny v dvoch susedných obciach sú financované úplne inak a rozdiel je niekedy aj dvojnásobný. Podobne to platí aj pre ZUŠ a materské školy.

Skutočnou pomocou pre školy by bolo, keby bola celá škola financovaná z jedného zdroja, vrátane jedální, školských klubov či krúžkovej činnosti. Nie je logické, aby rovnaké školy v dvoch obciach mali na svoju prevádzku úplne rozdielne podmienky financovania,“ upozorňuje Šmilňák.

Ešte horšie sú na tom podľa neho neštátne školy, pretože do financovania žiakov nad 15 rokov vstupujú aj vyššie územné celky. Okrem toho, mestá a obce, ktoré získavajú peniaze na financovanie všetkých školských zariadení na svojom území a sú povinné financovať svoje vlastné školské zariadenia i tie neštátne (súkromné a cirkevné), nemusia dať školským zariadeniam iných zriaďovateľov na dieťa toľko, čo deťom vo svojich školských zariadeniach. Majú povinnosť dať im minimálne 88 percent z toho, čo dajú svojim.

Hoci je podiel výnosu dane na jedno dieťa, ktoré navštevuje základnú umeleckú školu, napočítaný na zhruba 1500 eur a toľko obec v priebehu roka na dané dieťa dostane, obec sa rozhodne, že do svojej ZUŠ určí na klaviristu len 1000 eur a do vedľajšej cirkevnej ZUŠ dá z toho len 88 percent, teda 880 eur. Napriek tomu, že na každé dieťa príde rovnako približne 1500 eur. Takto je napríklad v okrese Bardejov najštedrejšie financovaná ZUŠ v obci Raslavice, potom mestská ZUŠ v Bardejove a najslabšie ostatné neštátne ZUŠky.

Je dôležité, aby jeden zriaďovateľ škôl v podobe mesta či obce nezasahoval do financovania škôl iných, teda súkromných a cirkevných zriaďovateľov, ktorých vníma ako konkurenciu. Dnes má pritom navyše právomoc krátiť im rozpočty,“ zdôraznil Šmilňák s tým, že práve na tieto dve oblasti by sa malo zamerať aj ministerstvo školstva.  

Zmeny sa nemajú robiť pre zmeny, ale pre výsledok. V prípade zmien vo financovaní školstva sa výsledok vzďaľuje skutočným potrebám detí a rodičov. Apelujeme preto na ministerstvo, aby robilo kroky nie pre efekt, ale pre skutočnú pomoc ľuďom a urýchlene zapracovalo navrhované úpravy,“ uzavrel predseda KDH Milan Majerský

Transparentný účet: SK87 0900 0000 0052 1341 9510

Informácie o spracúvaní osobných údajov
Ⓒ 2023 - KDH | Všetky práva vyhradené

Dostávajte nové info

Ste zvedaví na naše riešenia? Nechajte nám svoj e-mail a naše návrhy si v schránke nájdete vždy čerstvé.
Name*