Po troch vlnách konsolidácie, po zvýšení daní, odvodov a poplatkov a po siahnutí na peňaženky občanov a firiem prichádza minister financií Ladislav Kamenický s rozpočtom na rok 2027, ktorý počíta s deficitom 4,94 % HDP. KDH upozorňuje, že napriek miliardám, ktoré vláda vybrala navyše, sa jej nepodarilo dostať verejné financie pod kontrolu. Koalícia tiež necháva v platnosti škodlivú transakčnú daň.
KDH považuje výsledok rozpočtovej dohody za dôkaz, že vláda ani po troch rokoch konsolidácie nedokázala zásadne zmeniť spôsob hospodárenia štátu. Občania a firmy zaplatili vyššie dane, odvody a poplatky, no výsledkom stále nie je stabilizácia verejných financií ani presvedčivý plán na podporu hospodárskeho rastu.
Predseda KDH Milan Majerský zdôrazňuje, že ozdravenie verejných financií nemôže stáť iba na ďalšom zaťažovaní ľudí a firiem, ale musí byť spojené so zodpovedným hospodárením štátu a podporou ekonomického rastu: „Slovensko potrebuje verejné financie, ktoré sú dlhodobo udržateľné, ale zároveň aj ekonomiku, ktorá dokáže rásť a vytvárať pracovné miesta. Zodpovedná vláda musí vedieť šetriť najskôr sama na sebe, robiť potrebné reformy a zároveň vytvárať podmienky, aby sa ľuďom a firmám oplatilo na Slovensku pracovať, podnikať a investovať. Verejné financie nemôžeme ozdravovať tak, že dnešné problémy iba presunieme na ďalšie vlády a ďalšie generácie.“
Podľa podpredsedu KDH Viliama Karasa odklad zrušenia transakčnej dane ukazuje nielen problém samotnej dane, ale aj slabú vyjednávaciu pozíciu SNS vo vládnej koalícii: „Odklad zrušenia transakčnej dane, ktorá preukázateľne prináša viac finančných a hospodárskych strát pre ekonomiku. Je dôkazom, že SNS nemá politickú silu presadiť svoje sľuby. Deje sa to na škodu Slovenska, jeho ekonomiky a občanov.“
Podpredseda Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti a poslanec KDH Rastislav Krátky upozorňuje, že vláda po troch rokoch konsolidácie zanecháva Slovensko s rastúcim dlhom, zabrzdeným hospodárskym rastom a zhoršujúcim sa podnikateľským prostredím: „Ľuďom ostane po tejto vláde dvakrát tak zadlžená krajina, ako je pre Slovensko únosné, zabrzdený rast, hospodárske prostredie, z ktorého každý druhý týždeň odíde nejaký podnik. Pôvodný cieľ na deficit 3 % a aktuálny plánovaný 4,94 % je jasným dôkazom, že ministrovi financií sa vymklo zadlžovanie krajiny spod kontroly. A to je tá najhoršia správa, akú Slovensko môže dnes dostať.“
Hrubý verejný dlh dosiahol na konci roka 2025 úroveň 61,4 % HDP. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zároveň upozorňuje, že bez ďalších konsolidačných opatrení by mohol v nasledujúcich rokoch ďalej rásť.
Sme členmi Európskej ľudovej strany
We are members of European People’s Party