Vláda musí v súčasnej energetickej kríze bezodkladne urobiť trojicu krokov. Bleskovo konečne prijať zákon o energetickej chudobe, adresne a odstupňovane kompenzovať drahé energie ohrozeným domácnostiam i firmám a v EÚ na tento účel pre firmy vyrokovať nevyužité eurofondy. Vyhlásilo to Kresťanskodemokratické hnutie.
„V takejto vážnej situácii nemôžu zostať ľudia, ktorí sú v núdzi, za bránami štátnej pomoci. Tá zasa musí byť logická, adresná, a teda zodpovedná aj voči nim, aj voči štátnemu rozpočtu. Pýtam sa: kedy chceme pomôcť ľuďom, ak nie teraz, keď to sami nedokážu?“ uviedol predseda KDH Milan MAJERSKÝ.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) začal iba v týchto dňoch pripravovať koncepciu ochrany odberateľov pred energetickou chudobou. V septembri ju ešte len začne konzultovať s ďalšími inštitúciami štátnej a verejnej správy a až potom rozhodne vláda, ktorá má však prvoradú zodpovednosť.
„Dokedy majú ľudia v núdzi, ktorým hrozí krízová zima, čakať? V KDH už od začiatku inflačnej vlny v závere minulého roka opakovane vyzývame vládu, aby prijala zákon o energetickej chudobe. Keby tu zákon bol, mali by sme odpoveď na otázku, komu a ako pružne pomáhať. Ľudia by mali mať nárok na kompenzovanie vysokých cien energií,“ zdôrazňuje Majerský.
Dávky by sa mali podľa KDH odvíjať od stupňa ohrozenia domácností. Najväčšiu pomoc by mali dostať tie najdokázanejšie, potom by sa mali kompenzácie podľa definovaných príjmových pásiem znižovať.
„Takýto prístup je adresný, peniaze od vlády by smerovali tam, kde ľuďom naozaj chýbajú. Tí, čo to zvládnu sami, sa len uskromnia vo svojich domácich rozpočtoch. Takto sa má robiť sociálna politika. Ak si človek z objektívnych dôvodov nedokáže pomôcť sám, nastupuje štátna záchrana, aby nespadol do biedy,“ približuje ekonomický expert a člen vedenia KDH Jozef HAJKO.
Adresná pomoc je podľa kresťanských demokratov kľúčová, lebo je efektívna a neplytvá peniazmi. To je dnes, keď sa vláda rúti do dlhovej priepasti, zásadný bod. „Vládni politici si už nemôžu dovoliť rozhadzovať a budovať planú popularitu na úkor ohrozenia štátu. Veď budúce dva roky bude musieť vláda ušetriť na verejných výdavkoch miliardy eur. Tak nech sa rýchlo zamýšľa, ako to spraviť, aby každé euro pomoci prišlo iba tam, kde ho nevyhnutne treba,“ apeluje Hajko.
KDH ďalej upozorňuje, že pomoc potrebujú aj firmy, lebo pre vysoké ceny energií sa dostali do problémov, za ktoré si nemôžu samy. Aj tu by mala vláda pomáhať príspevkami v miere, aká je nevyhnutná a príspevky musia byť nárokovateľné a s jasnými pravidlami.
„Žiaľ, vláda to zatiaľ nechápe, a tak sa prvou obeťou stal spracovateľ hliníka Slovalco. Reťaz prepúšťania stoviek až tisícok ľudí môže po premiére v žiarskej fabrike pokračovať, slovenský priemysel treba zachrániť,“ vysvetľuje Hajko.
Vláda by podľa hnutia mala – tak ako pri domácnostiach – nastaviť aj pre firmy odstupňovanú pomoc, a to podľa toho, ako ich zasahujú cenové skoky. Táto pomoc musí byť, rovnako ako pri pandémii koronavírusu, nárokovateľná, nie závislá od svojvôle členov vlády. Preto treba na jej udeľovanie stanoviť presné pravidlá.
Pri pomoci firmám by mala slovenská vláda v Európskej únii sebavedomo apelovať na uplatnenie solidárnosti.„Hneď od začiatku bolo zrejmé, že spoločné protiruské sankcie, s ktorými Bratislava ústretovo súhlasila, dopadnú na slovenskú ekonomiku najťažšie, lebo je najviac závislá od dovozu energonosičov z Východu.
Súčasťou takéhoto ústretového prístupu EÚ by bolo, že na kompenzácie pre firmy sa použijú nevyčerpané eurofondy. Namiesto hroziaceho prepadnutia pomôžu firemnému sektoru v slovenskej ekonomike. To by bola jedna zo svetlých výnimiek, čo po sebe vláda zanechá,“ uzavrel Jozef Hajko.
